V otázke financovania kampane A.Kisku zaznelo už toľko protichodných tvrdení, a to aj od samotného prezidenta, že pravda sa bude hľadať ťažko … a sotva sa nájde.
Isté však je, že v relácii RTVS “O päť minút dvanásť” konštatoval prezident, že na kampaň minul okolo 1,3 mil. EUR, čo je výrazne viac, než povoľuje zákon.
V otázke prezidentskej kampane platí, že
1.Kampaň začína 15 dní pred voľbou a končí 48 hodín pred ukutočnením voľby
2.Kandidát môže na kampaň minúť maximálne 132 775 EUR, vrátane DPH. Dary, ktoré dostane v rámci financovania kampane, sa tiež započítavajú do výdavkov, a to v cene obvyklej.
Niekde zaznelo, že počas trvania kampane neminul A.Kiska viac, než povoľuje zákon. Pokiaľ je to pravda, znamená to, že v každom kole minul vyššie spomínanú sumu, a zbytok, ktorý ostáva do priznanej sumy v relácii RTVS, teda približne milión EUR minul v čase, keď je kampaň zákonom neprípustná, alebo priamo – zakázaná. Zaoberať sa účtovnými praktikami firmy, ktorá sa chcela náklady kampane zahrnúť do výdavkov, či uplatniť vratkú DPH – prakticky nemá zmysel.
No predsa … ostáva niekoľko otáznikov.
A.Kiska dlhodobo tvrdí, že si náklady s prezidentskou kampaňou financoval sám, z vlastného vrecka. Pokiaľ je to pravda, prečo si chcela tieto financie dať do nákladov jeho firma ? Nemôžem si pomôcť, ale ak som aj vlastníkom firmy, súkromné financie a financie firmy sú dve rozlišné veci. A podobne je to aj v otázke výdavkov.
A.Kiska povedal, že nejasnosti sú dôsledkom rôzneho pohľadu účtovníkov a kontrolných orgánov na účtovné postupy. Neviem, ale aj začínajúci účtovník vie, že osobné výdavky nemôže zahrnúť do nákladov firmy, ak nesúvisia s jej podnikateľskou činnosťou a nie je ich cieľom dosiahnutie zisku. A nazvať prezidentskú kampaň podnikateľským projektom je naozaj pritiahnuté za vlasy, pretože ani pri najlepšej vôli to nemožno označiť – ani za činnosť v prospech verejnosti, akúsi charitatívnu aktivitu, ktoré A.Kiska pri každej príležitosti spomína.
A.Kiska sa vyjadril, že ho mrzí, ak sklamal občanov – voličov, ktorí mu dali dôveru. Nevolil som ho, nesklamal ma, ale niečím predsa prekvapil.
Naivitou, s ktorou vystupuje na verejnosti. Napríklad v prípade rozdávania prezidentského platu, ktorý pokladá za formu pomoci občanom zo svojej strany. Nuž, občanom rozdáva len peniaze z toho, čo mu sami dali. Iný pohľad by mohol vyzerať tak, že sa prezentuje na verejnosti na – ich účet.
Alebo v prípade pobúrenia z toho, že informácie o rôznych prebiehajúcich kontrolách a vyšetrovaniach v súvislosti s jeho firmou sa dostali na verejnosť. Verejný činiteľ by mal zniesť vyššiu hranicu verejnej kontroly a informovanosti … a okrem toho, v prípade zverejnenia informácií o účte ministra vnútra A.Kiska pobúrený nebol. Skôr naopak … takže ?
Nech je to akokoľvek, A.Kiska by nemal byť jediný, kto by sa mal zamyslieť nad odstúpením z funkcie. Mal by však byť prvý, kto ukáže, že aj politik môže mať charakter a zodpovednosť.