Niekedy pri čítaní obsahu slovenských médií mám pocit, akoby sme sa vrátili do 30.- 40.rokov minulého storočia, alebo Talianska medzi rokmi 1945 – 1993.
Vtedy bolo úplne bežnou praxou, že ak niekomu vplyvnejšiemu prišli na nejaké protizákonné prešľapy, médiá akoby na objednávku odvádzali pozornosť verejnosti na iné témy – napríklad na zásluhy podozrivého občana o blaho verejnosti, jeho charitatívnu činnosť, pomoc chudobným a chorým … doslovne platilo, teda až na ojedinelé výnimky (obvykle končiace správou o ich nezvestnosti, či neočakávanom úmrtí), koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj. Na Slovensku to platí aj dnes.
Otvoril som online verziu Hospodárskych novín a objavil som článok o našom prezidentovi … ale kdeže, hádam si nemyslíte, že o práve prebiehajúcej kauze. Kdeže, článok informoval o úspešnej podnikateľskej činnosti firiem, ktoré ešte A.Kiska vlastní. Zvláštne, nie ? Alebo skôr predvídateľné ? Ktovie …
Avšak očakávať, že tento druh praktík bude fungovať v dnešnej dobe, ktorej kraľuje prístup k všemožným informáciam prostredníctvom internetu – môže naozaj len veľmi naivný jedinec.
A trochu inteligentnejší jedinec by sa k podobným praktikám vôbec neuchýlil, pretože ich efekt je presne opačný. No v slovenskej politike a jej príveskoch sa asi o inteligencii veľmi hovoriť nedá.
Musím však priznať, že predsa len Slovensko v niečom pripomína štát s mafiánskymi praktikami, a to aj vo vzťahu k bežnému občanovi. Napríklad na úradoch, kde pomazané úradnícke hlavy nepoznajú svoje povinnosti a zákony, a sú urazené, ak im občan pripomenie, že – ich živí. Ale to je už o niečom inom ….