Vlastne – na Slovensku sa bojí pravdy veľmi veľa ľudí, a nielen tí, ktorí v piatok diskutovali o neprípustných formách humoru, ktoré môžu napríklad vyvolávať dojem rasizmu. Ale … skúsme sa akosi paralelne venovať dvom odlišným témam – teda bojovníkom proti „nevhodnému“ humoru a iným bojovníkom – za „pravdu, slobodu, demokraciu a zákonnosť“ …
Pripúšťam, že nejeden vtip je nielen drsný, ale často aj krutý. Pripúšťam, že v nejednom vtipe sa ide ďaleko za hranicu „čierneho“ humoru, a naozaj to pôsobí nevhodne. Mnohé humoristické vložky pôsobia doslova trápne, čo sa dá povedať hlavne v súvislosti s dnešnou „kultúrnou“ tvorbou. Pripadá mi však pokrytecké, keď niekto protestuje či dokonca chce zakázať rôzne historky o Dežovi a Arane, alebo blondýnkach či Škótoch, no na druhej strane nemá žiadne obavy, že potoky krvi a násilia, ktoré sa denne valia z obrazoviek – zdeformujú myslenie mládeže oveľa viac, ako vtipy, prežívajúce desaťročia. Ale o tom je vlastne dnešná spoločnosť – o pokrytectve.
Minulý rok, počas letných protestov pred komplexom Bonaparte, ma napadlo – čo sa asi bude diať, ako sa zachovajú rovnakí ľudia, ak zistia špinu za nechtami – svojich vyvolených. Ak sa ukáže, že tá honosne kritizujúca opozícia, alebo opakovane a pravidelne moralizujúci prezident sa ocitnú v situácii, že sa odhalia ich vlastné prešľapy, či skôr kostlivci v skriniach. Mal som dojem, že povestné „naši ľudia“ v spojení s R.Ficom sa zmení na – „naši ľudia“ v spojení s jeho kritikmi.
Žiaľ, nemýlil som sa … naplno sa ukázalo, že kritikom R.Fica nevadí porušovanie zákona, ak ich vyvolení – sú pri moci.
Zrazu nestačili na odstúpenie podozrenia, ale sa žiadali právoplatné rozsudky. Zrazu nestačili ani priznania podozrivých, či výroky a vyjadrenia oficiálnych orgánov … zrazu bolo treba oveľa viac. Zrazu nebolo pravdivé nič, čo sa zverejnilo … zrazu už autori odhalení neboli hrdinovia, ktorí povýšili verejný záujem nad pravidlá, ale darebáci, ktorí porušili pravidlá – voči vyvoleným. Zrazu tí, ktorí tlieskali konaniu F.Rybaniča, v rovnakom prípade, ale na opačnej strane kričali – to je neprijateľný zásah do práv občana, to sa nesmie. Čože sa stalo ? Nič zvláštne, len sa naplno odhalili charaktery. Ako napríklad charakter darebáka, ktorý pravidelne vypisoval pod blogmi o akýchsi mafiách a provokoval autora, ale keď sa mu pripomenula jeho vlastná „minulosť“, ihneď volal po ochrane svojich práv … darebáka, ktorému nevadilo, s kým a za akým účelom sa stretáva jeho vyvolený, nevadilo ani kontaktovanie s pochybnými osobami, pretože to je predsa on – jeho idol. Zrazu nevadil čert, variaci nevinných v oleji, pretože je to lepšie ako diabol, ktorý varí tiež v oleji – len akosi nepatrí na správnu stranu, do správneho klubu.
Nuž, život prináša rôzne prekvapenia. Spoločensky je prijateľné, ak zákony delia občanov na dve skupiny s rozdielnymi právami – teda bežného občana a občana, ktorý vždy dostane viac (a pozor, nejedná sa len o politikov). No je neprijateľné, ak si občan dovolí na adresu tejto, často očividnej diskriminácie – vtipkovať. Už sa hovorí o zásahu do práv, o rasizme či diskriminácii. Áno, humor je neraz až príliš pichľavý, pretože je odrazom – pravdy o spoločnosti, v ktorej žijeme.
Motto môjho blogu znie – Slovák cudzincom na Slovensku. Pôsobí komicky, no zároveň aj strašidelne, ak sa chce niekto vyjadrovať k môjmu blogu, hoci nerozumie ani zmyslu štyroch slov …
Otázkou je, či im naozaj nerozumie, alebo sa úmyselne chová ako pacient s diagnózou F73. Dnes sa slovo „idiot“ považuje za urážku, ale v starom Grécku sa využívalo na označenie ľudí, starajúcich sa výhradne o vlastné záujmy a ignorujúcich potreby komunity. Koľko „idiotov“ (v starogréckom zmysle) pravidelne prevracia kabáty, aby sa neustále udržali na vlne vlastného záujmu ? Koľko z nich neustále potrebuje toho svojho pána, pretože sami sú vo svete stratení ?
Sluhovia sa nemenia. Menia sa len ich páni. Mení sa len moc, ktorej slúžia. Mení sa len hodnota, ktorú za svoju bezcharakternosť inkasujú. Krv a násilie – to sú obrazy. Vtip – to je myšlienka. Nebezpečný jav v dnešnej spoločnosti. Myšlienka je nebezpečná už preto, že by mohla ukázať na pravdu … odhaliť klamárov a špekulantov. Odhaliť ľudí, ktorí všetko vidia len cez peniaze a všetko je podľa nich na predaj. Otázkou pre nich je len – cena. Kde majú korene dnešní „najväčší“ kresťania a demokrati ? Je to náhoda, že mnohí z nich boli kedysi oddaní myšlienke – komunizmu ?
Dokonalou ilustráciou zvrátenosti dnešnej doby je vyjadrenie istého predstaviteľa Vatikánu o 90.rokoch na Slovensku, kedy bol podľa neho štát v područí mafie … akosi zabudol spomenúť, že Taliansko (vrátane Vatikánu) bolo v područí mafie od konca druhej svetovej vojny do roku 1993, svätá stolica potichu prala špinavé peniaze vo vlastnej banke a nebola ani jedna vláda kresťanských demokratov bez ochrannej ruky mafie.
Nečudujem sa, že pre podobných ľudí je humor nebezpečný a snažia sa ho navliecť do hávu, ktorý je možné obmedziť … zakázať alebo dokonca spáliť. Starého koňa novým trikom nenaučíte.