Účasť na pochode proti fašizmu, či pokračovaniu M.Kotlebu vo funkcii predsedu BBSK ma sklamala. Tristo ľudí … naozaj málo, vlastne žalostne málo oproti tvrdeniam médií o sklamaní občanov.
Lenže, keď som si prečítal zhodnotenie pôsobenia M.Kotlebu vo funkcii predsedu BBSK, ktoré priniesol denník Pravda, ani sa nedivím tomu, ako „masovo“ ľudia v Banskej Bystrici protestovali. Ba dokonca si nemôžem pomôcť, ale ak chce niekto odstaviť M.Kotlebu a skúša to publikovaním poloprávd, alebo vyslovených klamstiev, dosiahne pravý opak.
V prvom rade treba otvorene pomenovať príčiny, prečo sa stal M.Kotleba predsedom BBSK. V žiadnom prípade sa nejednalo o nárast extrémizmu v kraji, ale bol to len dôsledok správania „štandardných“ politických strán, ktoré nerešpektovali nespokojnosť voličov v kraji a ponúkli im v pozícii kandidátov politikov, ktorých meno je dnes skôr vulgarizmom, než symbolom dôveryhodnosti. Ak niekto čakal, že po rokoch nespokojnosti a rôznych prešľapov dokáže presadiť V.Maňku, alebo Ľ.Kaníka – bol veľmi naivný. Od začiatku bolo jasné, že ak V.Maňka neuspeje v prvom kole voľby, v druhom ho porazí ktokoľvek – čo sa nakoniec aj stalo. Iste, nejaký vplyv mala aj rétorika M.Kotlebu na adresu rómskej menšiny, no nie tak výrazný, aby viedla k úspechu vo voľbách. Kto tvrdí, že jeho úspech stál na tejto téme, klame sám seba.
Súčasná kampaň opäť potvrdzuje, že politické strany sa nepoučili.
Kto si bez viny, hoď kameňom. Vytýkať Kotlebovi rôzne prešľapy či rodinkárstvo v situácii, keď po jeho úspechu odmietli s ním všetci spolupracovať, alebo sami majú maslo na hlave, keď tolerujú v parlamente politické strany, obsadené ľuďmi s kontaktmi v mafiánskych zoznamoch, či rodinné politické „firmy“ – to nepovedie k úspechu, ale práve naopak. Je nepochybné, že SMER-SD a R.Fico sú za zenitom výkonnosti, povedané športovým slangom. Rovnako sa však ukazuje, že stále nemáme skutočne zodpovednú náhradu, ktorá by konečne ukončila na Slovensku vládnutie oligarchov, zaviedla by pevné pravidlá do rozhodovacích procesov a ukázala jasný smer rozvoja Slovenska, tak v EÚ, ako aj v prípade plánu B – teda bez EÚ. Každý sa len hrá na vlastnom piesočku, čo najlepšie ilustrovala kauza prezidenta A.Kisku, keď všetci moralisti z opozície sa tvárili v štýle – nevidím zlo, nepočujem zlo. Presne tí, ktorí chceli odvolávať na základe podozrení, sa teraz tvárili, že podozrenie, podložené dôkazmi a priznaním vinníkov – je málo, ba vlastne nič.
Kto žije v banskobystrickom kraji, vie veľmi dobre o jeho problémoch. Rozbité komunikácie na Horehroní, stále vysoká nezamestnanosť na juhu Slovenska (ale nielen tam), úpadok verejných služieb, ktorý však sprevádza celé Slovensko, nielen BBSK. A politici stále len rečnia. Napríklad juh Slovenska je poľnohospodárskou oblasťou, ktorú roky zavádzajú príchodom či hľadaním investorov. Načo ? Však stačí obnoviť prirodzené pracovné miesta v poľnohospodárstve, čo prospeje aj štátu. Tým skôr, že neraz vidíme, ako naozaj platia pravidlá EÚ, ako sa vymáha ich dodržiavanie a aké sankcie nepostihujú vinníkov (pokiaľ pochádzajú zo starých krajín únie).
Plán „Všetko lepšie ako Kotleba“ je oprášená verzia podvodu „Všetko lepšie ako Mečiar“. Vieme veľmi dobre, ako skončila pôvodná verzia plánu, a ako na to doplatilo Slovensko. Na túto škrípajúcu pesničku už nikto neskočí. Dokonca ani Kotleba nebude dostatočným dôvodom, čo ukázala „demonštrácia“ proti fašizmu. A netreba si robiť ilúzie – ak aj J.Lunter uspeje vo voľbách, nie je to žiadnou zárukou, že sa neskôr M.Kotleba – nevráti. Pretože Kotleba sa v ničom nelíši od svojich súperov – oni klamú už tak dlho, že zrejme aj vlastné mená musia nosiť na lístočkoch vo vrecku.