Pretože podstata problému spočíva v niečom inom – k moci sa dostávajú len ľudia, previazaní na záujmové skupiny, ktoré disponujú dostatočným kapitálom, aby nepripustili „zvolenie“ neprípustnej vlády … Riešenie existuje – odstrihnúť záujmové skupiny od politiky a riadenia štátu.
Ako ? Prestať počúvať nezmysly o neefektívnom riadení podnikov vo vlastníctve štátu, a nositeľov tejto myšlienky (skorumpovaných politikov a podvodníkov) jednoducho odstaviť od moci. Zaviesť tvrdé pravidlá kontroly správy majetku štátu, a ešte tvrdšie tresty za škody, spôsobené štátu pri výkone verejnej funkcie. Nulová tolerancia – bez akéhokoľvek ohľadu rozdávať za podobné konanie výnimočné tresty, pretože ten, kto spôsobí škodu štátu a teda celému národu, si nezaslúži žiadne ohľady.
Treba si konečne uvedomiť, že aj napriek kritike (vždy aktuálnej opozície) súčasný stav vyhovuje každému. Pripravia sa rôzne výberové konania, podmienky sa nastavia podľa požadovaného výsledku (viď tender na vozidlá RZS, kde bol podmienkou motor, vyrábaný jediným výrobcom), kdesi v kúte sa nastaví poistka, ktorá umožní, aby nereálna cena v súťaži sa navýšila za pomoci rôznych kľučiek na reálnu cenu … a všetci ? sú spokojní. Niekde sa za pomoci právnych kľučiek vykoná priame zadanie zakázky, inde sa zase vylúčia neprijateľní (neochotní ?) účastníci a opäť sú všetci ? spokojní. Naozaj ? Nie, ale takto to chodí a bude chodiť dovtedy, kým ich nezastavíme.
Súčasný systém nefunguje, pretože nevie a nemôže zabrániť korupcii, aj keď ju (mnohí ?) na Slovensku akosi nevidia. Áno, pod sviečkou býva tma, a najťažšie sa hľadí o vlastného vrecka, to je pravda.
Ale ak niekto verí, že zmenou súčasnej garnitúry a jej nahradením kritikmi sa niečo zmení, tak – zmenia sa akurát príjemcovia výhod, nič viac. Kto neverí, nech sa pozrie na rétoriku opozície v prípade kauzy firmy A.Kisku – najprv mlčanie a potom zbabelé reči o tom, že sa vlastne nič nestalo, aj tak sa ospravedlnili a škodu nahradili, nakoniec tá škoda nebola ani taká vysoká … a to tvrdia ľudia, ktorí predtým chceli iných ukrižovať len za podozrenia. Ľudia, ktorí na jednej strane tvrdia, že treba zvyšovať tresty páchateľom trestnej činnosti, ale ak sa niečo podobné dotýka ich záujmov, zrazu stačí ospravedlnenie a náhrada škody. V čom sa líšia od tých, ktorých kritizujú ?
Žiaľ, dnes sa už nemôžeme spoľahnúť ani na objektívnosť médií, ktoré by mali byť akýmsi dohľadom nad konaním politikov a riadením štátu. Je smutné, ak „profesionálny“ redaktor napíše článok bez toho, aby si aspoň čiastočne naštudoval temátiku, a popiera v obsahu znenie oficiálnych dokumentov – napríklad Trestného zákona. Tým skôr v dobe, kde nie je žiadnym problémom, aby si čitateľ priamo overil fakty.
Môžeme sa spoliehať len sami na seba … na triezvy úsudok a hľadanie riešení vo „vlastnej réžii“. Ale kým bude existovať súčasný systém, prepojenie politikov a podnikateľského sektora (nedá sa poprieť, keďže úspechy pri získavaní verejných zakáziek získava úzky okruh záujemcov), nič sa nezlepší …
Napokon, položte si jednoduchú otázku – ako môže uspieť v konaní (napríklad na výstavbu verejnej budovy) firma, ktorá nemá stavebné stroje, stavbárov ani príslušné odborné zázemie ? Prečo sa potom divíme, že naše stavby (či dokonca rekonštrukcie) si vyžadujú niekoľkonásobne vyššie náklady, ako inde v zahraničí, hoci u nás sú obvykle oveľa nižšie mzdové náklady ?