Každý príspevok I.Bukovského v rôznych médiách je pre mňa dôvodom na zamyslenie nad jedinou otázkou – verí tomu, čo verejne prezentuje, alebo je to skôr o marketingu, pričom na obsahu myšlienky nezáleží ?
Priznám sa, obvykle sa na jeho tézach dobre zabávam, a beriem jeho vystúpenia skôr ako istú formu humoru, na dobré ráno. Najnovšie ma pobavilo tvrdenie, že maslo a mlieko nie sú zdravé, a sú len akýmsi mýtom. Nuž … čo človek, to iná chuť.
Starí rodičia ma kedysi učili, že jesť treba pravidelne a striedmo, no hlavne – človek má jesť len to, čo mu robí dobre. Nikdy ma nenútili jesť to, o čom vedeli, že mi to jednoducho neberie, a zrejme mali v niečom pravdu, pretože mám rôzne zdravotné problémy, ale s trávením nemám – žiadne. A nejeden bývalý spolužiak, s ktorými sa pravidelne stretnem, len povzdychne nad tým, ako mi je dobre, pretože jeho bolí to či ono, drží takú či onakú diétu – a nič. Výsledok žiadny, prospech nulový.
Iste, v obchodoch už nenájdeme maslo či mlieko nášho detstva, o detstve starých rodičov nehovoriac …
Možno aj preto sa vyplatí riadiť starou radou, že všetkého veľa (aj dobrého) jednoducho škodí. Nakoniec, ešte stále sú možnosti, ako si aspoň niektoré potraviny môžeme zohnať v slušnej kvalite, ešte stále sa nájdu miesta, kde dostanete maslo, mlieko, vajcia či mäso v podobe a chuti, ktoré stoja aj za nejaký čas, či trochu viac peňazí. Je to otázka ochoty, urobiť pre seba niečo viac a obetovať hlavne trochu času, pre svoje zdravie.
Ľudí ako I.Bukovský, pri všetkej úcte k ich vzdelaniu a praxi, jednoducho nemusím. Pripadajú mi ako pán farár na kazateľnica, ktorý s pátosom poučuje farníkov, čo sa má a čo nie, a vôbec pritom nevidí, že farníci síce pozorne počúvajú, ale nepozorujú – život okolo nich uteká. Život okolo nich uteká, pretože na základe poučení sa často vyhýbajú aj tomu, čo je dobré a neškodí … a niekedy nevidia ani to, že pán farár káže, ale inak žije … no to je už o niečom inom, pravda.
Moja rada na dnešok ? Jedzte, čo vám robí dobre … striedmo … pretože nielen jedlom je človek živý, ale ak jedlo nestojí za nič, ani život nie je radostný … pretože je lepšie prežiť naplno šesťdesiat rokov, ako sa dožiť stovky v podobe suchára, závistlivo hľadiaceho na to, ako iní – žijú …