Po dlhšej dobe som mal čas obzrieť okolie, a tak som sa zastavil vo Veľkom Krtíši, a cestou späť išiel cez Modrý Kameň. Mestečko, ktoré v určitej dobe prinieslo prelom v mojom živote …
Ak nerátam návštevy počas detstva, ktoré si každý pamätá trochu inak, sám som bol v Modrom Kameni prvý raz v roku 1993. Mestečko vtedy zapôsobilo na mňa trochu zvláštne, malo také osobité čaro a v mojom prípade boli najväčším prínosom gaštany, ktoré naozaj zbožňujem. Napriek tomu, že sa Modrý Kameň rozkladá v tesnej blízkosti Veľkého Krtíša (dnes sú už vlastne spojené mestá), dokázal vtedy žiť vlastným životom. Malé obchodíky s naozaj ochotnými ľuďmi, ktorí dokázali šikovne ťažiť z polohy mestečka, to všetko dokázalo pôsobiť ako zaujímavý celok, a hlavne – príjemný celok. Kedysi …
Do mestečka som sa pravidelne vracal, samozrejme najmä kvôli gaštanom. A ako roky plynuli, mal som pocit, že niečo nie je dobre. Akoby zamrzlo v čase … lenže, mal som vždy príliš málo času, aby som sa nad tým nejako viac zamýšľal. Až dnes … sobota, desať hodín predpoludním, stál som na parkovisku a premýšľal nad obrazom, ktorý som videl. Nelichotivým obrazom, ktorý by si zaslúžil množstvo prívlastkov, ale sotva by bol niektorý lichotivý … mŕtve mesto, ponurosť, prázdnota, depresívna šeď, …. pripadal som si, akoby som sa ocitol na mieste, ktoré postihla nejaká katastrofa. Kde-tu človiečik, zatvorené niekdajšie obchody a prevádzky (dokonca aj cukráreň zanikla, neprežil ani novinový stánok) a keby hlavnou ulicou neprechádzali autá, mali by dnes filmári ideálne miesto na nejaký horor …
Akoby zastal čas …
Kedysi som občas chodieval aj autobusmi, a pokiaľ som chodil smerom na východ, do podtatranskej oblasti, občas som išiel autobusom, ktorý niesol na boku nápis – SAD Modrý Kameň. Ak sa nemýlim, končil niekde v Kežmarku. Dnes ? Iste, v mestečku je pekne zrekonštruovaná autobusová zastávka, ale niekdajšia SAD-ka už neexistuje, ostala po nej budova s areálom, čo sa tam dnes robí či nerobí – to neviem. Zanikol aj niekdajší obchodný dom, ale vytratilo sa vlastne skoro všetko, čo kedysi tak fascinovalo. Ani tie gaštany už nie sú … či skôr sú čoraz vzácnejšie, stromov (tých zdravých) rapídne ubúda … ísť dnes cez mestečko po rozbitej ceste, a vidieť ošarpané priečelia domov, prázdnotu … to je skôr na depresiu, než na radosť a príjemné spomienky. Prečo ?
Ktosi by povedal – ajhľa, mesto duchov. Kto videl niekedy mesto duchov na americkom kontinente, teda mestá, ktoré dnes zívajú prázdnotou a ich ulicami sa preháňajú len vetry a dažde, asi by nesúhlasil. Ale … nemá to veľmi k tomu obrazu ďaleko. Pretože to pôsobilo na mňa dojmom, že čo mladé, to z Modrého Kameňa utieklo a čo staré … to sa doma zavrelo. Nápis „Mestský úrad“ vyznieva pri pohľade na samotné mesto – komicky. Či skôr tragikomicky.
Región, ktorý nikoho nezaujíma … a nie je jediný …
Doba, v ktorej dnes žijeme, sa na podobných regiónoch podpísala krutou rukou. Ak sa z niečoho nedajú vytrieskať peniaze, nikoho to nezaujíma. Nikoho nezaujímajú ani ľudia, žijúci v „neperspektívnych“ regiónoch, a to nie je len prípad Modrého Kameňa. Dá sa spomenúť aj iné – Tisovec, Revúca, Hnúšťa, Poltár, Kokava nad Rimavicou … alebo aj iné lokality. Ak nemá región „šťastie“ na šikovného správcu, ktorý si dokáže vynútiť to, čo ide u iných automaticky – má smolu. A niekedy nepomáha ani najväčšia snaha, pretože z Bratislavy ďaleko nevidieť, a pokiaľ sa podpora regiónu nedá vyčísliť v podobe politického profitu, sotva sa nájde niekto, kto ponúkne pomocnú ruku a prejaví záujem.
Iste, korupcia na Slovensku neexistuje, tvrdí to aj premiér. Možno preto, že Slovač je šikovná a najviac sa orientuje v sortimente mazív, pretože odjakživa sa hovorí – kto maže, ten jede. Možno v Modrom Kameni neobjavili čaro mazacích olejov, alebo naivne veria, že slušnosť a poctivosť je to najcennejšie, čo človek má … vlastne aj majú pravdu, len akosi možno nepochopili, že slušnosť a poctivosť v kontakte s neslušnými a nepoctivými je – nanič. A keďže korupciu nemáme, treba si zaistiť pomoc odborníkov v priemysle s mazivami, však ani auto sa nepohne – bez oleja.
Modrý Kameň … ak si uvedomíte, že písomné zmienky o osídlení pochádzajú z konca 13.storočia, alebo hrad a súvisiace osídlenie začali kdesi v období vpádu Mongolov … niečo nie je dobre, niečo je vlastne – veľmi zlé. Pretože tá ponurosť, opustenosť … to nevyžaruje len z Modrého Kameňa. A pri pohľade na „snahu“ o čo najrýchlejšie obnovenie hradu Krásna Hôrka by sme sa mali naozaj vážne zamyslieť … nežijeme náhodou v novej ére barbarov ?