Predtým, než začnete posudzovať nadpis alebo obsah blogu, zamyslite sa nad niekoľkými otázkami – prvá znie, čo bolo podstatou zmien po novembri 1989, a druhou, prečo došlo k rozpadu československej federácie a čo bolo v jej pozadí, čo zaznievalo z úst politikov, ktorí rozdelenie presadzovali …
Hlavnou myšlienkou prvej významnej spoločenskej zmeny bolo ukončenie dominancie Kremľa v rozhodovaní o smerovaní niekdajšieho československého štátu, a nastolenie nezávislého rozhodovania o vlastnej budúcnosti. Druhú významnú myšlienku symbolizovala túžba po ukončení dominancie Prahy v živote slovenského národa, a získanie možnosti samostatného rozhodovania o budúcnosti slovenského národa. Aspoň tak to tvrdili tí, čo to kedysi vehementne presadzovali. Čo robia dnes ? Na to si odpovieme na konci blogu.
Pripomeňme si však, že aj Rakúsko-Uhorsko sa rozpadlo na základe túžby národov, ktoré žili v monarchii, po nezávislosti a uplatnení práva na sebaurčenie. Túžili po ukončení dominancie Viedne, a chceli rozhodovať o svojej budúcnosti bez poručníckej, či skôr trestajúcej ruky za každú myšlienku, ktorá nevyhovovala zámerom habsburského domu. Vtedy sa písal rok 1918. Čoskoro uplynie od dejinnej udalosti v histórii starého kontinentu storočie.
Dnešné politické špičky vzletne ospevujú európsku integráciu … a nadšene pripomínajú, ako dobre bude, ak sa na nej Slovensko zúčastní, akým prínosom bude účasť v „jadre“ únie.
Tak si pripomeňme, čo všetko má symbolizovať tento „nádherný“ sen … spoločné riadenie vnútra (bezpečnostnej politiky), zahraničnej politiky, financií, obrany (spoločná armáda), sociálnej politiky, rozvoja, kultúry, školstva … už dnes máme šašov-samozvancov na pozíciách „ministra“ zahraničia a prezidenta. Kto bude riadiť vyššie menované „spoločné“ orgány a koho záujem bude pri ich činnosti prevažovať ? Slovenska ? Ani náhodou ! Na koho záujmy sa bude najviac prihliadať ? Slovenska ? Ani náhodou. Riadenie všetkých záležitostí bude plne v réžii Nemecka, a možno Francúzska.
Pripomeniem slová velikána francúzskej histórie Ch. de Gaulla – „…nechcem žiť v Európe, riadenej Nemeckom …“ zazneli v 60.rokoch minulého storočia, a rozhodne nezazneli náhodou. Francúzsko dokonca na istý čas opustilo aj NATO, práve preto, že de Gaulle ako málokto videl, kam smeruje vojenský pakt, a aká úloha sa pripravuje v Európe do blízkej budúcnosti – pre Nemecko. Pre priameho vinníka najkrvavejších konfliktov v dejinách ľudstva.
Európska integrácia sa najviac podobá zámeru obnovy „Svätej ríše rímskej, národa nemeckého“, ktorá má povstať na troskách rakúsko-uhorského domu Habsburghovcov. Na troskách niečoho, čo európske národy odmietli za cenu obrovských obetí !
Aká bude pozícia Slovenska v tomto cirkuse na demokraciu, slobodu a prosperitu ? Aká bola pozícia Slovenska v rakúsko-uhorskej monarchii ? Zo samostatného štátu sa staneme európskou provinciou, niečím, čo sa snažia odmietnuť dnes Katalánci, niečím, čo odmietajú v Taliansku aj členovia Ligy Severu, niečím – čo dlho a krvavým spôsobom odmietali Baskovia, alebo Íri. Niečím, čoho sa opätovne snažia zbaviť Škóti. A aká je realita ? Každý, kto odmieta „spoločné“ plány, obvykle čelí vyhrážkam, že bude vylúčený z klubu slušných ľudí, ktorým má byť EÚ. Prečo ? Prečo je najväčším nepriateľom Bruselu snaha o samostatné rozhodovanie ? Prečo nechce spolupracovať s nikým, kto sa nepodriadi jeho pravidlám ?
Jedným z najväčších podporovateľov myšlienky európskej integrácie vo forme únie bol Otto von Habsburgh. Dedič niekdajšieho cisárskeho trónu, ktorý dlhé roky nesmel vkročiť na rodnú hrudu.
Ako teda znie odpoveď na otázku, ktorá zaznela na začiatku blogu ? Niekdajší bardi samostatnosti Slovenska sa delia na dve skupiny – prví nie sú v aktívnej politike, a pohrobkovia druhých vás pomaly a isto predávajú za judášsky groš do poddanstva Bruselu, a aktívne pomáhajú obnoviť to, čo vaši dedovia a pradedovia – odmietli.