Ešte sa o tom oficiálne nehovorí, ale katalánsky premiér je po referende o nezávislosti – na úteku. A zrejme bude musieť požiadať aj o udelenie azylu, pretože sa dopustil niečoho neodpustiteľného – dovolil si vyhlásiť referendum o nezávislosti Katalánska, a čo je ešte bezočivejšie – dovolil si rešpektovať jeho výsledky.
Nikde neplatí tak dokonale, ako práve v demokracii, že ľud môže všetko, okrem toho, čo nevyhovuje panstvu. A tomu obvykle vyhovuje veľmi málo, presnejšie zo želaní ľudu – nič. Právo na sebaurčenie sa stalo zásluhou Kosova, Katalánska (ale aj Kurdov a Kurdistanu) voľnopredajným liekom na politické choroby a obchodné záujmy, ktorého využitie určujú tí, čo choroby – spôsobili v mene naplnenia vlastných záujmov.
A tak dochádza k paradoxom – španielsky premiér, účastný k korupčnej kauze, je v očiach Bruselu a väčšiny “demokracií” solídnym a dôveryhodným partnerom, a naopak politik, ktorý si dovolil konať v mene národa a v súlade s jeho právom – je ako zločinec na úteku. Dokonalá ilustrácia zvátenosti dnešnej doby a úpadku skutočných hodnôt.
Čo dodať ? Ešte sa divíte, ako sa v Nemecku 30.rokov mohol dostať k moci A.Hitler, alebo prečo vznikli v povojnových rokoch na území krajín východného bloku stalinské procesy s množstvom popravených a prenasledovaných ? Odpoveďou na váš údiv je dianie v dnešnom Španielsku … a nielen tam.