Návrh sa zamieta, pretože navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno … naozaj nepríjemná veta, ale spory nevyhráva pravda – len dôkazy.
Mať pravdu je jedna vec, dokázať ju – to je niečo iné. Často sa staneme obeťou darebáctiev, ktoré zasiahnu do nášho života, a neraz sa stane, že vinník vyviazne so zdravou kožou. Do života patria aj prehry, vrátane nespravodlivých – či už sa nám to páči, alebo nie.
Môžeme byť pobúrení, že isté persóny vyhrávajú súdne spory ako na bežiacom páse, a nič sa ich nedotkne. Od dávnych vekov však platí, že spravodlivosť je slepá. Preložené do ľudskej reči, dáva za pravdu tomu hlasu, ktorý znie lepšie, sladšie, presvedčivejšie. Aj keď je pravdou, že niekedy máme pocit o počutí nejakého cinkania za sladko znejúcim hlasom. Mať však pocit, alebo istotu – a vedieť to aj dokázať, to je beh na dlhú trať. A nie každý dobehne aj do cieľa – niekto stratí trpezlivosť, inému dôjdu prostriedky a niekto to ani neskúsi.
Aj nepriateľ si zaslúži úctu, ak je na úrovni …
Je nepochybné, že slovenský právny poriadok má množstvo nedostatkov, napokon je dielom človeka a ten je tvorom omylným. Ale aj napriek tomu by sme mali ctiť zásadu – radšej sto vinných na slobode, ako jeden nevinný vo väzení. Obete zločinov si zaslúžia naše pochopenie, ba aj pomoc. A zločinci si zaslúžia – spravodlivé tresty. Mali by sme však vidieť aj niečo iné. Nespravodlivosť v nás …
Ak niekto dostane za svoje skutky odmenu v podobe doživotného trestu, je to zaslúžený trest, podopretý výrokom poverenej inštitúcie. Je však zaslúžený aj doživotný trest, ktorý často vymeriava porušovateľom zákona „civilizovaná“ spoločnosť aj napriek tomu, že svoj trest, vymeraný súdom riadne absolvovali ? V športe nepokladáme za nič neobvyklé, ak sa športovec po absolvovaní trestu (a to niekedy doživotne zmrzačí súpera a pripraví o kariéru, či normálny život) vráti k aktívnej činnosti. Rovnako nepokladáme za nič neobvyklé, ak sa mu časť trestu odpustí. Na druhej strane, prepustený trestanec, ktorý rovnako absolvoval svoj trest, je pre nás navždy vyvrheľom. Prečo ? Hoci ani to neplatí vo všetkých prípadoch, pretože ak zákon poruší celebrita, hľadáme najprv všetky možné spôsoby, ako jej konanie ospravedlniť, ak musíme trestať – tak len s maximálnym ohľadom (hoci obeť jej konania prišla o život či zdravie), a pokiaľ musí do väzenia – po návrate robíme všetko možné, aby sa zabudlo. Kde je tu spravodlivosť ? Predsa – ak niekto dostane za nejaký úspech odmenu, mal by byť úplne rovnako posudzovaný aj za porušenie zákona – tiež by mal dostať zaslúženú odmenu, nie ?
Každý by sme vedeli ukázať množstvo rozhodnutí, ktoré nepokladáme za spravodlivé. Ba neraz sa stane, že aj vo väzení skončia ľudia, ktorí by tam za iných okolností neskončili, a porušili síce zákon, no stali sa aj obeťou nepriaznivých okolností – napríklad nedostatku prostriedkov na primeranú obhajobu. Aj preto by sme mali premýšľať – koho a prečo súdime. A mali by sme aj rešpektovať, že rozsudkom a vykonaním trestu začína nová etapa … ak nechceme neustále živiť … recidivistov, z ktorých sme často doživotných zločincov urobili – sami …