Tri slová, ktoré v dnešnom podvečernom príspevku vyprovokovali reakcie, ľahko predvídateľné. Tri slová, ktoré by mali pre každého človeka patriť medzi najvyššie hodnoty jeho života. Slová, medzi ktorými nachádzame aj to, ktoré urobilo z rodeného Slováka – Cudzinca na Slovensku.
Ako sa môže rodený Slovák cítiť cudzincom na Slovensku ? Stačí, aby jeho vláda slúžila každému, okrem slovenského národa. Stačí, aby symbol jeho hrdosti, teda štátny symbol, hyzdil svojou prítomnosťou nechutný symbol klubu, v ktorom sa pravda, slušnosť, sloboda a poctivosť menia len na slová, využívané predstaviteľmi podľa ich vlastnej potreby. Stačí, aby niekto bez jeho súhlasu zasiahol do jeho ústavných práv a povedal – nepýtali sme sa ťa, pretože by si aj tak nesúhlasil.
Zdravie … jeho hodnotu najlepšie poznajú tí, ktorí sa zdravia príliš neušlo. Alebo tí, ktorí denne vidia, ako trpia ich blízki a často im nemôžu pomôcť, pretože to nie je otázka financií (a tie by sa aj našli), ale skôr otázka niečoho, čo súvisí so slovom „ľudskosť“, a často sa nenachádza práve tam, kde by malo byť obsahu slova ľudskosť – najviac. Nič vás nedokáže zaskočiť viac, ako úradník, ktorý bezočivo predhodí potenciálnemu adeptovi na priznanie invalidného dôchodku formuláre na vyplnenia so slovami – nie je môj problém, že trpíte autizmom. A hoci sa vám to bude zdať neuveriteľné, niečo podobné som videl na vlastné oči. Tak, ako som videl rodičov, ktorí by najradšej poslali svoje dieťa na Kamčatku, alebo ho zahalili od hlavy po päty do niečoho, čo by pripomínalo neslávny odev pre ženy v niektorých krajinách … alebo ho zavreli do jednej izby, zamurovali dvere a jedlo mu podávali vidlami cez uzučký otvor, aby nevideli … aj takých som stretol.
Rodina ? Hodnotu rodiny spozná každý v najťažšej chvíli života …
Vtedy spozná aj to, či vôbec nejakú rodinu má, alebo mal. Kto vie najviac o rodine ? Asi tí najslabší v spoločnosti – starí, chorí, deti a … áno, väzni. Pretože práve u tých, ktorí porušili zákon a platia za svoje chyby stratou slobody, je najľahšie poznať, aký význam má slovo rodina. Práve vtedy sa často môžeme hanbiť, pretože tí, ktorými z hľadiska spoločenského postavenia doslova pohŕdame, obvykle prejavia najviac pochopenia a rodinnej súdržnosti. A naopak tí, ktorí sa často stavajú na piedestál spoločnosti ako jej honorácia, čosi hodné úcty a obdivu – sa často chovajú horšie k vlastným príbuzným, než akýkoľvek divý zver.
Nič nedokáže lepšie definovať súčasnú spoločnosť, ako zneváženie aktu odpustenia, pred ktorým dokázali prejaviť aj istú formu úcty diktátorské režimy, samovládcovia – a to aj v dávnej minulosti. Predstavitelia súčasnej spoločnosti si na odpustenie vymysleli čosi ako inkvizičné posudzovanie, kto je odpustenia hoden … a kto si ho nezaslúži. A dotiahli to tak ďaleko, že tí, ktorými pri každej príležitosti pohŕdajú, vedia odpustiť pravidelne (hoci to aj využijú pre vlastné ego v očiach národa), a sami … neodpustia nič a nikomu, pokiaľ sa nejedná o ich vlastný záujem, teda odpustenie prešľapov, za ktoré by iných – ukrižovali.
Vlasť ? Narodil som sa v Československu … a nech režim symbolizoval čokoľvek, bolo Československo mojou vlasťou, bez ohľadu na rôzne chyby a nedostatky. Pretože štát sa nebuduje rok či desať, alebo storočie … štát sa buduje neustále a jeho budovanie sprevádzajú omyly a chyby, historické zlomy, na ktoré nie je nikto asi hrdý, ale sú jeho súčasťou – súčasťou histórie budovania štátu.
Slovensko je krajinou, ktorú milujem … nádherná príroda, dobrí ľudia … Slovenská republika je štátom, ktorý nemôžem nazvať vlasťou. Ako mám nazvať štát, kde slovo Slovák sa musí podriadiť bezobsažnému slovu „Európan“ ? Nazvať ho vlasťou nemôžem, pretože vlasť miluje svojich synov a dcéry, chráni ich a slúži ich záujmu. Komu slúži táto republika ? Každému, okrem slovenského národa. Národa, do ktorého patria úplne rovnako Slováci a Slovenky, ako aj slovenskí Maďari, Rusíni, či Cigáni, alebo príslušníci ostatných národností či menšín. Prečo Cigáni ? Asi preto, že kamarát sa skoro urazil, keď som ho nazval Rómom a povedal – „ja nie som Róm, ale Cigán …“ a nebol zďaleka jediný, od koho som to počul.
Vlasť … hm, Slovensko bude vlasťou až vtedy, keď bude voči svojmu národu nielen naťahovať ruku a pýtať, ale aj národu – slúžiť. Vlasť je slovo, ktoré si musí štát zaslúžiť … zdravie, rodina a vlasť sú slová, ktoré symbolizujú hodnoty človeka. Skúste si položiť otázkou, či bude pre vás vlasťou bezmenný klub, novodobé geto národov, v ktorom budú rozhodovať ľudia, nerozumejúci vášmu jazyku, kultúre a minulosti …
Ktosi ma požiadal o odpoveď na otázku … vážim si, že číta moje blogy, nech už sú akékoľvek. Tento blog je odpoveďou na nevypovedané otázky a iste pochopí, prečo mi postačuje táto forma vyjadrenia názoru …