Sotva je niekomu príjemné, keď po ňom hádžu špinu ľudia, evidovaní v archívoch ŠTB, alebo niekto, kto nie je schopný vyjadriť svoje postoje vlastnými slovami a musí (kradnúť) myšlienky iných. Našťastie mám doma dostatok čistých handier, a rovnako aj saponátu.
Celkom som sa zasmial, keď si niekto skúsil vyrovnávať účty s mojou osobou prostredníctvom blogu. Ešte viac ma pobavilo, že to skúša niekto, kto ani zamak netuší, čo všetko si pamätám z turbulentných 90.rokov, ako aj to – nechtiac máme množstvo spoločných známych, medzi ktorými by sa určite našli ľudia, ktorí ma nevedia vystáť, ba dokonca živočíšne neznášajú, ale na svojho „oponenta“ sa v tomto smere jednoducho – nechytám. Pretože niektorí ľudia sú populárni asi tak, ako soľ v zalievanej káve.
Nuž, život prináša rôzne zážitky, vrátane neveľmi príjemných. Dvoch najväčších kritikov poznám osobne, pričom oni tvrdia, že si ma nepamätajú. Niekedy býva výhodné stratiť pamäť, to je pravda. Jeden neustále vybľakuje v diskusiách dvadsať slov v rôznych variantoch, pričom neustále čosi melie o mafii … asi sa pozerá do zrkadla, pretože minulý rok do poslednej kvapky krvi vnucoval kandidáta s kamarátmi v mafiánskych zoznamoch, bagatelizoval jeho rôzne prešľapy a hádzal špinou po kritikoch. Niečo si však neuvedomil, vlastne ani nemohol – na niečo treba charakter, a pokiaľ ho niet, márna snaha.
Istý čas som pôsobil aj v školstve. Práve v rokoch, keď si rôzne „kreatúry“ navlečené v háve revolucionárov vybavovali účty s tými, ktorí im neprejavovali dostatok rešpektu. Niekto sa proste nemení a nechápe, že rešpekt iných je prirodzeným následkom jeho osobnosti, a pokiaľ nie je osobnosť – nebude ani rešpekt. A nepomôžu tomu ani naduté či svalnaté reči v štýle „stále som v kondícii a postavím sa komukoľvek“, pretože postaviť sa síce môže, ale či aj vstane – to je už vo hviezdach. Niečo o tom hovorí aj jedna z bájok Ezopa o dube a trstine … dub sa postavil víchrici, trstina sa sklonila. Kto prežil ? Ľudia, ktorí sa oháňali svalmi, mi boli vždy a všade na smiech. Na tom však nezáleží.
Svoj blog som nikdy nepokladal za nejaký zázrak a nikdy ani nebudem. Napíšem si, čo si myslím a neveľmi ma zaujíma, či sa to iným páči,alebo nie. Pokiaľ verbálne zaútočia, pokojne im to vrátim, hlavne takým, ktorí nikdy nepíšu k téme, ale vždy len provokujú. Aj preto občas pustím blog v podobe hŕstky slov, pretože sa okamžite prejavia a hlavne demonštrujú iným svoju skutočnú povahu a úmysly.
Špina, ktorá často po mne lieta, sa dá ľahko odstrániť – hoci aj handrou a saponátom. Ale (slovami klasika, ktorému nesiaham ani po päty) – „špinavec ostane špinavcom, aj keby sa drhol od rána do večera a počas celého života …“ … takže, asi na tom nebudem až tak zle … za viac prezývok, ktoré vznikli ako dôsledok provokácií „špinavcov“, sa nemusím hanbiť, keďže sú to len prezývky … oni sú na tom však oveľa horšie … nech sa im darí … hádam sa neutopia vo vlastnom bahne …