Odpoveď je jednoduchá – v tejto kombinácii to nebude nikdy. Je úplne jasné, že R.Fico a jeho strana SMER-SD sú za zenitom svojej politickej výkonnosti, no na ich miesto sa tlačia ľudia, ktorí sa od nich neveľmi líšia, ba v mnohom sú oveľa – horší. Na skutočnú zmenu života treba veľkú metlu a malé ohľady.
Možno by sa mohlo začať upratovanie v médiách, ktoré ponúkajú verejnosti (na konzumáciu) len nekultúrny odpad a zámerne skreslené „spravodajstvo“. V otázke spravodajstva sa stala z komunistickej propagandy – bruselská – , ale výsledok je oveľa horší. Prakticky každý nositeľ odlišného názoru je označený hanlivými nálepkami, najčastejšie v spojení s nacionalizmom a extrémizmom. Verejnú mienku modelujú články treťotriednych škrabákov, ktorých by kedysi a to aj za čias nahrubšej komunistickej deformácie myslenia v čase normalizácie – nevzali do žiadnej redakcie ani na pozíciu nosičov kávy. Medzi najpredávanejšie médiá patria periodiká, zarábajúce na propagácii násilia, ktoré sa kde-kade udialo vo svete. Z televíznych obrazoviek strieka krv a násilie dvadsaťštyri hodín denne, a to aj napriek tomu, že to zákon zakazuje. Nie je ťažké pochopiť, aký vplyv má súčasné dianie na myslenie a konanie dorastajúcich generácií. Nič to neilustruje lepšie, ako výkrik sotva desaťročného chlapca na ulici, keď volal na rovesníka „odkopnem ti tú sprostú kotrbu“. Ešte som to napísal slušne, pretože jeho výrok bol oveľa vulgárnejší.
Upratovanie by (muselo) pokračovať likvidáciou partokratického systému, a tým sme vlastne – už mimo reality – pretože niečo podobné je nereálne. Celkom ma pobavila dvojitá optika politikov, keď vykrikovali svojím oponentom rodinkárstvo, a zabudli, ako konali sami v čase, keď sa dostali k moci. V čase, keď dosadzovali na vysoké vládne posty ľudí, ktorých kvalifikáciou bol záujem o predmetný odbor, alebo „dokladanie“ zeleniny kdesi v hypermarkete. Ako to dopadlo, to dobre vieme – netrvalo dlho a hrýzli sa medzi sebou do poslednej kvapky krvi.
Nakoniec, o lepší život občana nejde žiadnemu politikovi … stačí počuť zúfalý výkrik „osvojili si naše nápady“ a hneď vieme, na čom sme. Pokiaľ niekto urobí niečo, čo je pre ľudí, ale nie je to „z našej strany“ – nemôže to byť dobré. Nikdy ! Možno preto, že nápad a realizácia sú dve rôzne veci. A možno aj preto, že nápad mal ostať len nápadom a autor ho vlastne nikdy nemyslel vážne. Mal len opiť voliča a ukázať – pozrite, my chceme pre vás lepšie. A neskôr by nasledovala tradičná výhovorka – vtedy sme nevedeli, ako sú na tom veci naozaj.
Slovensko je dlhodobo a bez ohľadu na vlády autobusom, preplneným cestujúcimi a riadeným nevidiacim šoférom. Všetci dnes špekulujú, komu a za čo chystá Kotleba zlatý padák, no nikoho netrápi, že o morálke kričia najviac ľudia, zastávajúci dve-tri funkcie, z ktorých nevykonávajú ani jednu poriadne a v súlade so slušnými móresmi. Ja za to neberiem plat, kričia (alebo ho rozdávam sociálne slabším) … nie, ty neberieš plat, ale robíš škody, ktoré tiež – nenahradíš, pretože si svoju prácu nevykonávaš tak, ako by si mal. A keby to bolo inak, možno by sociálne odkázaní nepotrebovali tvoju „charitu“.
Kedy teda bude lepšie na Slovensku ? Keď odídu všetci politickí kleptokrati, každý bude zodpovedný za svoje rozhodnutia pri riadení štátu a výkone verejných funkcií, a novinár nebude hanbou svojho remesla …