Ak ma niekto presviedča, že hoci sa dnes účtuje za chlieb desaťnásobok toho, čo som platil kedysi za produkt, ktorý skutočne chutil a vyzeral ako chlieb, musím si priplatiť, aby som dostal kvalitu – pokladám ho za podvodníka a zlodeja. Alebo moderným výrazom – šmejda.
Ak nám naozaj záleží na kvalitných potravinách, netreba zvyšovať ceny – naopak, treba sa vrátiť k tvrdým predpisom a ešte tvrdším trestom. A hlavne sa treba prestať klaňať podvodníkom, zlodejom a skorumpovanej verchuške v Bruseli, a otvorene im šplechnúť do očí – nie sme svine, aby sme žrali pomyje ! Len pre ilustráciu predošlého tvrdenia, na čelo euroskupiny, sklamanej „drzosťou“ svojvoľnej kandidatúry slovenského ministra financií, pretláčajú kariérneho otroka portugalskej banky, ktorý stihol za dva roky od svojho nástupu v roku 2015 vrátiť vlastnú krajinu k hranici dlhu, oficiálne evidovanej v roku 2013. Nepochybne odborník na financie, a to nezabúdam ani na trápne výhovorky P.Kažimíra, keď svoju neschopnosť riadneho čítania grafu a vyvodenia správneho výsledku hodil na plecia autorov štatistiky so slovami dobehli nás … no aj napriek tomu je realitou, že Slovensko sa pohybuje z hľadiska zadĺženosti úplne v iných vodách, ako Portugalsko – patriace medzi najzadĺženejšie krajiny v rámci eurospolku. Nehovoriac o tom, že aj v Portugalsku išli financie z eurovalu na záchranu bánk, a nie na oživenie ekonomiky, alebo jej rozvoj. Určite nie je náhoda, že s týmto „pokrokovým“ spôsobom okrádania európskych daňových poplatníkov nechce mať nič spoločné ani medzinárodný menový fond, ktorý len pred nedávnom odmietol pôžičky, požadované Lisabonom.
Slovač nie je ochotná platiť za kvalitné potraviny, tvrdia pofidérne existencie z ešte pofidérnejších inštitúcií. Realitou je, že Slovač platí za potraviny oveľa viac, než v krajinách s násobkami jej bežných príjmov. Podľa logiky slovutných darebákov z neziskových organizácií je teda normálne, že v Rakúsku sa kúpi kvalita za nižšiu cenu, než na Slovensku šmejd, a pre dobehnutie (nielen) Rakúska, si treba ešte viac priplatiť.
Neviem, matematiku síce nemám v malíčku, ale určite by sa našlo aj lacnejšie riešenie … napríklad zakázať všetky darebácke organizácie pod označením „mimovládne“ či „neziskové“ (kto asi živí týchto darebákov, klamárov a podvodníkov zo svojich ziskov a čo za to požaduje), zaviesť tvrdý systém kontroly dovozu, obnoviť domácu výrobu v najširšom možnom meradle a znevýhodniť dovozcov – šmejdu.
Je naozaj kuriózne, ak sa pravidelne objavia v médiách správy o šmejdoch, ktorý predajú týždenne pár polofunkčných vysavačov, alebo mixérov, či pochybných sád „hrncov“ kdesi zo Švajčiarska, ale relácie o šmejdoch, ktorí dovážajú tony nebezpečných potravín, tie sa skoro neobjavujú. Náhoda, alebo skôr korupcia v žurnalistike ? Koľko berú novinári za to, že týmto témam sa venujú okrajovo, hoci sú spoločensky oveľa dôležitejšie … a ich následky sú oveľa nebezpečnejšie, než počet mileniek nejakého poslanca, alebo vrahovia kdesi v Ugande, či maniaci vraždiaci v uliciach amerických miest ? Hoci, možno bude pravdivý aj variant B – dnes v médiách nepracujú novinári, ale len pisári, opisujúci vopred pripravené správy na objednávku.
Oficiálne je EÚ spoločenstvom nezávislých a zvrchovaných štátov. Pozrite sa však, čo sa deje, ak sa niektorý štát vzoprie voči praktikám, ktoré sú v rozpore s jeho záujmami. V prípade Nemecka či Francúzska sa na neprijateľné návrhy jednoducho zabudne, alebo sa primerane upravia … v prípade ostatných krajín nastupuje vydieranie. Náhoda ? Čo vlastne urobil Brusel, aby v otázke kvality potravín nedochádzalo k diskriminácii menších krajín strednej a východnej Európy ? Okrem vágnych prehlásení – nič. Čo urobil Brusel, aby boli odškodnení klienti, ktorých automobilky okradli v emisných kauzách ? Hoci sa jedná o milióny poškodených, neurobil – nič. Dokonca jeden nemecký koncern bezočivo verejne vyhlásil, že hoci v USA musí odškodniť oklamaných klientov, európski klienti nedostanú – nič.
Všetky spolky ťahajú na káre – čertove volky. Ktorí si pamätáte časy večného Lenina a nedotknuteľného Kremľa, dajte si otázku – „nútili vás, aby ste žrali repu a pili vodu z mláky pred domom“ ? Koľko kriku by sa strhlo na „civilizovanom“ Západe, keby vás niekto nútil konzumovať odpad. A dnes to rovnaký „civilizovaný“ Západ pokladá za úplne prijateľné, a jeho poskokovia to dokonca obhajujú. Na záver len dodám, že podobné praktiky končili v krajinách tretieho sveta krvavými prevratmi a občianskymi vojnami, vystrájaním a vraždením „ľavicových“ geríl, či striedaním rôznych diktatúr … chcete kvalitné potraviny na rodinných stoloch ? Nedávajte moc do rúk navoňaných svíň v oblekoch … a bráňte sa, keď vás chcú okrádať !