Na rozdiel od serióznych informátorov, zakladajúcich svoje „prínosné“ informácie na citovaní obsahu z iných zdrojov, vo svojom blogu informujem zásadne neseriózne a bezočivo si dovoľujem premýšľať a hovoriť vlastnými slovami. Iste, pre niektorých ostanem navždy krupinským láznikom, možno aj preto, že sami – sú lazníci a nevedia s tým akosi existovať.
V každom prípade, blížia sa Vianoce, sviatky pokoja a mieru, pričom tie posledné dve slová už dávno neplatia. Už dávno neplatí počas sviatkov pokoj zbraní, navyše aj Vianoce bývajú „dekorované“ kultom násilia, hlavne v médiách, ktoré pravidelne prezentujú ako film týždňa či udalosť dňa – vrahov, násilníkov či iné úkazy, tradične nesmrteľné, ktoré dokážu prežiť naozaj všetko – vrátane desiatok rán päsťou, tyčou, či strelné rany (svojpomocne operované), alebo pády z výšky …
Súdiac podľa duchovnej úrovne spomínaného obsahu, asi majú slovami klasika „nesmrteľné hlavy“, pretože kde nič nie je, tam ani smrť nechodí … a tomu zodpovedá aj ich pohľad na význam slova kultúra.
Možno by sme sa preto mali zamyslieť, či sme naozaj tento druh spoločnosti chceli a čo vlastne očakávame od svojho života. Možno aj nad tým, čo je vlastne život – večná naháňačka za peniazmi a boj o holé prežitie, alebo niečo úplne iné. Napríklad šťastná rodina, žiariace oči detí pri príchode rodičov domov z práce, zdravie a pohoda v našich príbytkoch.
Pretože život je o šťastí, zdraví, láske a porozumení … a mešec peňazí za akúkoľvek cenu nie je pupkom sveta. Snáď sa raz dokážeme zastaviť a zamyslieť, skôr – než na to nejako doplatíme.