Keď som čítal článok o závislosti na sexe, nemohol som potlačiť úškrn a tomu zodpovedala aj reakcia v diskusii …
Neviem, ako u iných – u mňa som vo vzťahu k nežnému pohlaviu registroval niekoľko fáz – prvú by som nazval pokus-omyl, keď som akosi nechápal, prečo si moje rovesníčky radšej vyberajú starých páprdov, než mňa. Pochopil som po rokoch, keď som ako starý páprda dostal prednosť pred mladým zajacom, čo slečna okomentovala slovami “nie som pokusný králik, aby sa na mne sopliaci učili”.
Druhú fázu by som nazval každodennou gymnastikou, keď sme to s partnerkou skúšali všade a kedykoľvek, keď bola možnosť. Do práce som chodil taký uťahaný, že by sa moje viečka dali používať ako rolety na obchode. Na väčšinu otázok som neodpovedal vôbec, jednoslabične, alebo nezmyselne. Dodnes nechápem, ako som si dokázal plniť povinnosti. Mladosť-pochabosť platilo do poslednej kvapky.
Tretia fáza ? Asi neponáhľaj sa, vyberaj si a uži si. S tým posledným to bolo ťažšie, pretože sme už v dobe, keď chlap na love pôsobí ako dinosaurus na diskotéke. Dnes lovia baby, a chlapi mi často pripomínajú skôr afektované primabaleríny. Iste, chlap by mal mať úroveň a nemal by ju prejavovať radiátorom, ktorý je podopretý podkolienkami, ale všetkého s mierou, nie ? Ak musí vstávať tri hodiny pred odchodom do práce, aby sa vyfintil na cestu, zdá sa mi to prehnané. V každom prípade, v tretej fáze sa už ťažko vyberá.
ale … je to najkrajšia fáza, pretože už to nie je ani o posteľnej vášni, ani o šialenej láske za hrob … ale skôr o porozumení, spoločných záujmoch a schopnosti fungovať v prípade potreby aj – bez slov a hlavne – bez konfliktov. Som teda závislý ? Ale hej … však baby sú zázrak prírody, najmä tie slovenské. Možno máme nižšiu životnú úroveň, ako na západe Európy, ale mať materiálny komfort za cenu pobytu v pavilóne “voskových figurín” – bŕ, to radšej nie. Som presvedčený, že pri pohľade na slovenské baby by sa aj Michelangelo cítil ako treťotriedny fušer …