Bieda a núdza rodičmi slobody

29. januára 2018, cudzinec, Nezaradené

Je naozaj zábavné sledovať mienkotvorné médiá, ako zdesene komentujú znovuzvolenie M.Zemana do funkcie českého prezidenta. V politike náhody neexistujú … a nikde tak dokonale neplatia slová – Kto seje vietor, bude búrku žať …

Dnes sú média zdesené z vývoja v krajinách V4 – v Maďarsku je už viditeľný odklon politiky V.Orbána od záujmov EÚ (študoval gulášový socializmus u Kádára ?), Česko odkoplo nádej pre protiruskú politiku v podobe profesora Drahoša, a Poľsko začína byť katastrofou aj napriek vynúteným zmenám vo vláde. Slovensko sa ešte ako-tak drží straníckej, či skôr servilnej línie, ale … aj tu sa začína javiť kedysi vítaný úspech podnikateľa Kisku – skôr ako politické Waterloo. Hoci, ak by opäť kandidoval a uspel, slovenský národ si zaslúži to, čo ho od roku 1990 postihlo a ešte postihne.

Vyvolávanie protiruských nálad a zvaľovanie viny za každý neúspech na zákulisné ťahy Kremľa, začína pôsobiť trápne. A dokazuje, že horliví fanúšikovia únie nevedia viesť ekonomiky svojich krajín k prosperite, zvyšujú zadĺženosť štátov a ich schopnosť tvorby príjmov do štátnej pokladne začína a končí výpredajom štátneho majetku a zvyšovaním daní – či už priamych alebo nepriamych. A z toho mála, ktoré dostanú do svojich pokladničiek, musia ešte podplácať rôznych špekulantov, aby zachovali biedne pracovné miesta a tak znížili pravdepodobnosť občianskych nepokojov.

Quidquid agis, prudenter agas et respice finem …

Vyššie uvedené slová zjavne nič nehovoria politikom. Možno aj preto, že veria v nedobytnosť betónových múrov, vševidiace oči kamier a servilný represívny aparát. Lenže … nikomu nerastú stromy do neba, a biedneho sotva vystraší hrozba straty všetkého, keď nemá skoro – nič.

Po zverejnení výsledkov volieb v Česku sa objavila ihneď téza, že úspech Zemana má svoje korene v starších voličoch a menej vzdelaných ľuďoch. Tradičná výhovorka intelektuálov, za ktorú skrývajú vlastné neúspechy a nedostatky. Možno by sa dali veci vidieť aj inak, ak by sa kládli správne otázky.

Ak si totiž nevie inteligent poradiť so sprostými či menej vzdelanými, môže to znamenať, že je – sprostejší a nevzdelanejší ako tí, ktorými pohŕda ….

Univerzitný diplom nie je zárukou inteligencie, niekedy skôr naopak. Stačí si spomenúť na poslednú televíznu diskusiu medzi Drahošom a Zemanom, ktorá len potvrdila názor diskutérov na sociálnych sieťach – zástupca inteligencie vyzeral dobre len dovtedy, kým nezačal hovoriť. A čím viac hovoril, tým horšie pôsobil – strojenosť, naučené frázy, primitívny výrok v otázke referenda na adresu ľudu …

Pri sledovaní diskusií na sociálnych sieťach v Česku som sa musel smiať. Porovnával som slovenské komentáre k výsledkom volieb s názormi českých voličov, a akosi to nedávalo zmysel. Málokde sa našli komentáre, ktoré by aspoň čiastočne korešpondovali s pohľadom slovenských komentátorov. Skôr naopak.

Budúci rok bude zaujímavý. Dá sa predpokladať, že bude už počas tohtoročného leta pomaly prichádzať masáž voličov, špekulácie o kandidátovi SMER-u a strašenie, prečo ho treba za každú cenu odmietnuť. Dá sa očakávať, že na veľké prosby povolí aj súčasný prezident a opäť sa uvolí ku kandidatúre – pravda je taká, že ani opozícia nemá vhodnú a prijateľnú osobnosť.

Napriek tomu by som jeden návrh na post prezidenta mal, aj keď možno mnohých zaskočí – Ivetu Radičovú. Na post premiérky nemala schopnosti ani potrebnú podporu, ale v pozícii prezidenta by som si ju vedel predstaviť. A možno by to bol začiatok cesty k čerstvému vánku na Slovensku …