Ľudia … alebo, ako zistíš v niekom – Človeka ? Všetci sme ľudia, čo trepeš … zasmial sa raz kolega pri káve. No … sme a možno nie sme. Záleží od uhla pohľadu a toho, kto a ako chápe význam slova – Človek …
Stál pred súdom a čítal z papiera – môžeme to nazvať záverečnou rečou pred vynesením rozsudku. “ Vykonal som vyše štyristo operácií, zachránil som život najmenej dvesto ľuďom ….“ jeho slová padali do siene ako studený jesenný dážď, senát mlčky počúval a jeho členovia v duchu premýšľali … o čom ? Nevedno, ale o čom sa asi dá uvažovať pri počutí slov – lekára ?
Na inom mieste, v rovnakom čase, stál kňaz medzi trúchliacimi pozostalými a prenášal slová o pominuteľnosti ľudského bytia. Kde-tu sa ozval potláčaný nárek, inde mlčanie pôsobilo hlučnejšie, ako premávka na ulici veľkomesta … kňaz dohovoril, rakva so zosnulým sa pomaly spúšťala za tónov obľúbenej skladby zosnulého do pripraveného hrobu, a účastníci sa pomaly začali rozchádzať … na druhý deň vyšla v obecných novinách stručná správa o úmrtí rodáka, spoločne so spomienkou na jeho život a to, čo po sebe zanechal – tri dospelé deti, osvojené po susedovi, ktorý pred rokmi zahynul pri autonehode aj s manželkou …. ČLOVEK
Čo vieme naozaj o ľuďoch ? A kedy spoznáme ČLOVEKA ?