KDH alebo ako hlboko sa ešte dá klesnúť ?

9. februára 2018, cudzinec, Nezaradené

V prvom rade by som chcel zablahoželať kresťanským demokratom, že aj napriek neúspechu vo voľbách 2016 budú mať svojho poslanca v NR SR. Je to už taký slovenský folklór, že poslanci počas funkčného obdobia menia politické strany, alebo dokonca zastupujú subjekty, ktoré v čase volieb neexistovali … a teraz budeme mať ďalšiu novinku – poslanca, ktorý sa rozhodol, že hlas voliča je nepodstatný, ak je politik presvedčený, že nejaká strana do parlamentu jednoducho – patrí. Otázkou je, či ešte potrebujeme voľby, keď sa dajú mandáty získať aj inak, bez ohľadu na rozhodnutie voličov.

Aj napriek tomu, že OĽANO ako subjekt rozhodne nemusím, R.Vašečku som pokladal za jedného z mála predstaviteľov hnutia, ktorý dokázal hovoriť jasne a vyjadrovať sa k veciam priamo. Nie, rozhodne nemôžem poprieť, že aj k svojmu poslednému rozhodnutiu sa postavil ako chlap a otvorene povedal, čo plánuje a odôvodnil – aké dôvody ho k tomu viedli. Žiaľ, to je tak asi všetko, čo sa dá oceniť. Pretože verejné pretlačenie politickej strany do parlamentu aj napriek tomu, že neuspela vo voľbách, to pokladám za podraz na voličov – daňových poplatníkov a nekorektné jednanie. Neúspech vo voľbách je totiž priamym odkazom voliča, ktorý jasne hovorí

Nemáte našu dôveru, nezaslúžili ste si ju a nechceme prispievať na vašu obživu

A politik, poslanec národnej rady, by mal stanovisko voliča rešpektovať bez ohľadu na to, čo si o ňom sám myslí. Ak to nerešpektuje, tým vlastne prejavuje neúctu voči voličovi a to najmenej vhodným spôsobom.

A teraz ku KDH, a tomu, ako celú vec vidím. Myslím si, že nie je ani tak problém v A.Hlinovi, ako je skôr problém v niečom inom. V prieskumoch verejnej mienky a ich výsledkoch. Dnes hovoria, že vládu by nevedel zostaviť SMER-SD, ale ani opozícia. Presnejšie – nevedeli by ju vytvoriť, ak nebude v parlamente potrebný subjekt navyše – pričom ideálnym kandidátom je práve KDH. Problémom pri možnej spolupráci by však mohol byť vzťah medzi OĽANO a A.Hlinom, presnejšie vzťah Matovič – Hlina, pretože obaja niekdajší politickí partneri sa podľa kuloárov nerozišli práve najlepšie. Naopak, prípadná spolupráca KDH s OĽANO, ak by bol predsedom kresťanských demokratov R.Vašečka, sa javí ako bezproblémová. Voľbou R.Vašečku za predsedu KDH by sa odstránila jedna možná prekážka v spolupráci po voľbách 2020.

Druhým problémom KDH je volebný potenciál. Za jednu z príčin, prečo je dnes KDH mimoparlamentnou stranou, pokladám prílišnú konzervatívnosť hnutia, a nedostatok mladých voličov. Ak budem vychádzať z toho, čo poznám, tak KDH volia prevažne ľudia v dôchodkovom veku, ktorí ho volia prakticky od roku 1990, a potom nasleduje hlboká priepasť. Poznám dosť ľudí vo veku strednej či mladšej generácie, a hoci sú praktizujúcimi kresťanmi, KDH – nevolia. A ich postoj nezmenil ani postupný odchod starej gardy z vedenia hnutia, a príchod mladších, ktorých navonok reprezentuje A.Hlina.

Tretím a posledným z hlavných dôvodov zdanlivo nečakaného vývoja je prípadná povolebná matematika. Skúsme si predstaviť, že vo voľbách uspejú SMER, SaS, OĽANO a niektorá z „maďarských“ strán, či už Most-Híd, alebo SMK (nepokladám za pravdepodobné). Ak očakávame úspech SNS, a veríme súčasnej podpore Kotlebu a spol., potrebujú liberáli presvedčiť na spoluprácu aj niekoho zo súčasnej vládnej koalície, pričom z hľadiska minulosti je im najbližší – Most. Dnes je nepravdepodobné, že by mohla vzniknúť trojkoalícia typu SaS, OĽANO, SME-Rodina … je potrebný, priam nevyhnutný štvrtý a zrejme aj piaty partner. Jedným by mohol byť práve Most-Híd, ale len za predpokladu podpory, čítajúcej minimálne 80 poslaneckých mandátov. Potrebným katalyzátorom, ktorý by umožnil spoluprácu bugárovcov a OĽANO po známych podrazoch pred voľbami 2016, môže byť podľa dnešnej situácie – len KDH.

Zhrnuté a podčiarknuté – rozhodnutie R.Vašečku o prechode do KDH vidím skôr ako počiatočný ťah novej šachovej partie, ktorá skončí zverejnením výsledkov volieb 2020. Hlavným cieľom je porážka R.Fica a vytvorenie inej vládnej koalície.

R.Vašečka povedal, že chce ľudí spájať, nie rozdeľovať. Úprimne, o pravdivosti (nielen) tohoto výroku pochybujem. Ak by naozaj chcel spájať ľudí za spoločným cieľom, teda lepším životom na Slovensku, tak by rešpektoval aj voličov SMER-u, a nevyhraňoval sa voči spolupráci s ich zástupcami. O jeho výrokoch v súvislosti s niekdajším disentom, ktoré predniesol na tlačovej konferencii, neviem – čo povedať. Dnes si už začínam pripadať ako za socializmu, keď sa k partizánom hlásili aj ľudia, ktorí na konci vojny začali chodiť na základnú školu. Ale budiž … nie je moja starosť, s kým sa stretával, alebo nestretával.

Som názoru, že jeho krok v konečnom dôsledku KDH viac uškodí, ako pomôže. Navyše, mali by sme sa zamyslieť, či vôbec potrebujeme voľby, ak sa môže ktokoľvek a kedykoľvek svojvoľne vyhlásiť za poslanca politickej strany, ktorá vo voľbách neuspela, alebo počas nich ani neexistovala. Mali by sme sa zamyslieť, prečo máme pravidelne v parlamente klamárov v háve „nezávislých“ poslancov, hoci ako nezávislí nekandidovali. Voľby nepotrebujeme, ak si poslanec môže robiť hocičo a bez ohľadu na vôľu voličov.