Keby sa muži oženili so ženami, ktoré si zaslúžia, nastali by im krušné časy
(O.Wilde)
O niektorých chlapoch platí výrok slávneho autora do posledného písmenka. Hoci by sa možno dal doplniť aj slovami, že ak by mal chlap dostať ženu podľa toho, koľko úcty je schopný k ženám prejaviť, nejeden by odchádzal z tohto sveta ako – panic. Neraz to dokazujú aj diskusie, najmä však vyjadrenia ľudí, ktorí sa na základe svojho príliš nafúknutého ja – pokladajú za korunu spoločnosti, hoci často nie sú hodní ani len toho, aby boli – podnosom, na ktorom spomínaná koruna leží.
Iste, nejeden ťažko znáša, ak žena nájde toľko sily a sebaúcty, že dokáže povedať dosť a odíde. Niektorí zažívajú podobné udalosti aj opakovane, pretože ktosi povedal, že opakovanie je matkou múdrosti … a oni chcú byť predsa najmúdrejší … keď nie na svete, aspoň v najbližšom okolí.
Iste, sú medzi nami aj takí, čo pokladajú pravidelnú “výmenu” žien za bežný jav, či dokonca – hrdinstvo
Ťažko sa neskôr diviť, ak dožívajú v samote, alebo sa im nakoniec ujde ako posledná partnerka povestná “rafika”, ktorá dokáže spočítať všetko, vrátane zrniek ryže na tanieri. A vychutnávajú si “dobroty”, ktorými roky “obšťastňovali” jej predchodkyne.
Život je taký, akým si ho človek urobí. Napriek tomu by mali platiť určité hranice, ktoré najmä chlap v žiadnom prípade neprekročí. Otázne však je, či je vôbec chlapom niekto, kto si vlastné komplexy menejcennosti lieči cynickým až hrubým správaním voči ženám.
Žena je ako ľalia … jemný muž sa jej neodváži dotknúť, ale príde osol a zožerie ju ….
(F. de la Rochefoucauld)