Dalo by sa napísať veľa, ale ako sa hovorí – kde nič nie je, tam ani rožkatý nechodí.
A musíme objektívne priznať, že nad Ruskom sme vyhrali zásluhou podcenenia zo strany súpera a potom už išli veci očakávaným smerom.
Prehra so Slovinskom len potvrdila, že nemáme tvorivých hráčov, čo doslova zaklincovali katastrofálne nájazdy.
Brankári a obrana nesklamali … ale útok sme jednoducho nemali a nemáme.
Oceniť sa dá snaha a bojovnosť …
Kritizovať môžeme len minulosť, počas ktorej funkcionárske a politické tlčhuby prešustrovali potenciál úspechov, ktoré sa dosiahli.
Napriek tomu – skončili sme tam, kde reálne patríme a nemôžeme byť sklamaní.
Život pôjde ďalej … a možno raz niekto pochopí rozdiel medzi náborom a výberom – talentov.