Politika je jedinou profesiou na svete, ku ktorej nepotrebujete žiadnu kvalifikáciu … (Osho)
Predčasné voľby alebo rekonštrukcia vlády ? Dnešný stav je všetkým možným, len nie následkom toho, že ministrom vnútra je R.Kaliňák. Pozrime sa objektívne na dianie v Európe, a môžeme pokladať za zázrak, že Slovensko bolo doteraz nedotknutou oázou pokoja, v ktorej prebiehali hlavne hádky o to, kto a kam sa nehodí, alebo kto a koľko kradne. Treba pripomenúť, čo všetko sa odohralo za posledných desať rokov v Nemecku, Francúzsku, Španielsku či Nórsku, alebo Veľkej Británii ? Myslím, že ani nie. Kto chce, ten vie, kto nechce – nebude vedieť a vidieť nič.
Národ prestal veriť vláde … národ neverí novinárom … národ neverí ani sám sebe. Prečo ? Možno preto, že žiadna vláda nemala záujem o osud národa, a pokiaľ áno – tak len verbálne. Možno preto, že novinári sa príliš rýchlo spreneverili svojmu poslaniu, a začali publikovať na základe zásady „Koho chlieb ješ, toho pesničku spievaj„. Možno preto, že o národe rozhoduje každý, s výnimkou národa samotného a ten len sklamane prijíma, čo iní nariadia. Možno preto, že slovenský národ dostal to, o čo iní museli tvrdo bojovať … veľmi ľahko a veľmi pohodlne. Hodnota štátu sa odvíja od toho, koľko svojho pohodlia dokáže národ v prospech štátu – obetovať. Na Slovensku ostalo vlastenectvo akosi v pozadí, pretože národ dlhé roky počúval, čo musí … najmä však, že si musí uťahovať opasok, hoci hlásatelia tejto múdrosti si neodpustili nikdy a nič, pre zlepšenie vlastného komfortu. Skôr naopak.
Ak sa učešete inak, alebo zmeníte účes, bude to posun k lepšiemu …myslíte ? Tak skúste urobiť pokus, alebo radšej dva pokusy. Najprv položte na stôl prázdny tanier, a počkajte päť minút. Ak je stále prázdny, skúste sa učesať inak a znova počkajte päť minút. Pomohla zmena účesu k jeho naplneniu ? Ak áno, ste na najlepšej ceste ku svätorečeniu. Inou verziou pokusu je výmena tanierov po piatich minútach … nahraďte modrý červeným a čakajte, čo sa bude diať.
Nič. Ostane vám prázdny tanier, akurát budete mať iný účes, alebo tanier bude mať inú farbu. Nič viac sa však nezmení, stále budete hladní. Pokiaľ uveríte slovám A.Kisku, dostanete rovnaký výsledok, ako v pokusoch, ktoré som vám spomenul. Rozdiel medzi jeho a mojím názorom je v tom, že ako politik si nemôže dovoliť priznať podstatu svojich návrhov – a tá spočíva v premaľovaní fasády a zachovaní toho, čo doteraz nikomu (v politike) neprekážalo. Status quo založené na princípe, že klamať sa môže, len občas treba vymeniť – klamárov. Národ zatlieska s tichou škodoradosťou v mysli „tak im treba, ale sme s nimi zamietli„, a neuvedomuje si, že v skutočnosti zamietli s národom. Navyše, zmena priniesla len ľudí, ktorí majú sami – za nechtami. A nie málo …
Revolúcia ? Áno, slovenský národ potrebuje revolúciu. Revolúciu v myslení a pohľade na to, čo si nevie vážiť. V pohľade na vlastný štát, na hodnoty, tie skutočné. Pravda, láska, slušnosť, poctivosť, úcta … bol by ich dlhý zoznam. Ale každá z nich tvorí neoddeliteľnú súčasť života, a ak chýba, nemôže byť život plnohodnotný, ale je len taký … akýsi povrchný. Akoby idúci vedľa nás, niekde na vedľajšej koľaji, pričom cieľ je iný, než by sme očakávali.
Naozaj veríte, že podstatou dnešnej situácie sú politické kontakty s ľuďmi z podsvetia (napríklad talianskeho) ? Ani netušíte, ako sa môžete mýliť.
Realitou dnešného Slovenska je skutočnosť, že žiadna politická strana, ani žiaden politik nerozhodujú (a to nielen na Slovensku) samostatne a v súlade so známym „podľa vedomia i svedomia“. V politike je svedomie luxusom, ktorý si politik nemôže dovoliť … a u kandidáta na politiku je defektom, ktorý ho vylučuje z možnosti podieľať sa na správe vecí verejných. Ak je niečo pre politické strany príťažou, tak práve – poctiví ľudia.
Ale … skúsme tie predčasné voľby, ako možnosť riešenia dnešnej situácie. Skúste si pohodlne sadnúť do kresla, zatvoriť oči a zamyslieť sa, ktorá politická strana v súčasnom parlamente dokázala od svojho vzniku až po dnešok fungovať bez škandálov, rôznych podozrení a pochybných kontaktov. Budete hľadať hodiny … budete hľadať márne. Pozriete sa na mimoparlamentné strany, a ocitnete sa v rovnakej situácii. Čo teraz ? Navyše sa ocitnete v slepej uličke aj preto, že volebný systém je nastavený tak, aby čo najviac obmedzil výber kandidátov mimo politických strán.
Slovensko nepotrebuje ministra Kaliňáka, aby došlo k vyšetreniu zločinu, ktorý krajinou a národom otriasol. Ale ak niekto tvrdí, že len jeho výmena môže viesť k objasneniu, tiež klame. Pretože výsledok akéhokoľvek vyšetrovania nie je závislý na politickom nominantovi, a pokiaľ by mal byť – existuje presne toľko argumentov, prečo môže byť ktokoľvek prínosom i príťažou.
Slovensko potrebuje hlavne systémovú zmenu. Zmenu pravidiel, ktorej podstatou bude ochrana záujmov národa, občana i štátu. Zmenu, ktorá zabráni, aby politickí nominanti zbierali funkcie, z ktorých majú len benefity a nemôžu ich súčasný výkon zvládnuť, ani keby naozaj chceli. Slovensko potrebuje zmenu, ktorá zabráni, aby o jeho osude rozhodovali ľudia, dlhé roky doslova zabetónovaní v rôznych funkciách, a odtrhnutí od reálneho života. Ak môže platiť v prípade prezidenta dvakrát a dosť, malo by to platiť u každého politika – poslanca, člena vlády … bez ohľadu na to, v akých štruktúrach pôsobia.
Slovensko dnes potrebuje odchod celej politickej garnitúry bez výnimky, pretože ak berieme ako základ pre posudzovanie vhodnosti pôsobenia vo verejných funkciách minulosť nominantov a ich spoločenské kontakty, musíme bez škrupulí priznať, že dnes nemáme v parlamente ani jednu-jedinú politickú stranu, ktorá by sa nejakých prešľapov v tejto oblasti nedopustila.
Revolúcia v myslení … môžeme v jej príchod veriť ? Alebo bude národ ďalej sluhom tých, ktorí z jeho mozoľov žijú ?