… falošné obvinenia. Ak naozaj chceme povedať dosť všetkému, čo sa nám v dnešnej spoločnosti nepáči, musíme v prvom rade odmietnuť falošné obvinenia a vytĺkanie politického kapitálu z hanebného zločinu, ktorý šokoval slovenskú spoločnosť. Kto chce v dnešnej situácii robiť politiku a prostredníctvom tragédie plniť vlastné ciele, musí byť bez akýchkoľvek ohľadov vylúčený z politického života.
Kto nechápe moje slová z úvodu, mal by vedieť niečo, čo sa bežne neuvádza, alebo nikto tomu nevenuje pozornosť. Slovensko sa dnes nachádza v situácii, ktorou kedysi prechádzalo Taliansko po druhej svetovej vojne. Striedali sa vlády kresťanských demokratov či rôznych koalícií s ich majoritnou účasťou, ktorých životnosť len ojedinele dokázala prekročiť hranicu jedného roka. Nie som si istý, a priznám bez okolkov, že som si ani neoveroval daný údaj, ale ak si dobre pamätám, tak od roku 1945 do roku 1992 sa v Taliansku vystriedalo štyridsaťosem vládnych kabinetov. Ich prínos pre samotné Taliansko z hľadiska presadzovania práva a spravodlivosti bol skoro nulový. Po medializovaných atentátoch na G.Falconeho a P.Borsellina nasledovali rôzne verejné zhromaždenia, ktoré definitívne ukončili vládnutie a politickú činnosť kresťanských demokratov v Taliansku, pričom došlo aj k závažným odhaleniam, ktoré okrem iného preukázali, že kresťanskí demokrati si udržiavali dlhé desaťročia svoje postavenie za výdatnej pomoci mafie. Všetko ukončil známy proces s dlhoročným politikom a viacnásobným premiérom G.Andreottim, ktorí bol najprv za podiel na vražde novinára C.Pecorelliho odsúdený na dvadsaťštyri rokov väzenia, pričom samotný rozsudok bol neskôr zrušený a bývalý premiér dožil svoje dni ako doživotný senátor v ústraní.
Napriek zrušeniu rozsudku taliansky súd nespochybnil fakt, že G.Andreotti dlhé roky udržiaval kontakty s ľuďmi, blízkymi mafii, najmä však zavraždeným senátorom S.Limom z Palerma.
Aj preto by sme sa dnes mali zamyslieť, čo je pre našu spoločnosť najdôležitejšie – či vyšetrenie hanebného zločinu, ktorý stál životy dvoch mladých ľudí, alebo politické šermovačky, kde nejde o nič iné, len o získanie moci.
Mali by sme si položiť otázku, ako sa dá pracovať vyšetrovateľom v situácii, kde sú pod neprijateľným a nezmyselným tlakom verejnej mienky, manipulovanej nezodpovednými a nepodloženými vyhláseniami politikov, ktorých myšlienky majú takú úroveň podpory verejnosti, že vždy a všade skončia len na miestach … za tým prvým, a s obrovským odstupom. Mali by sme si položiť otázku, čo vlastne chceme … pretože ak niečo dnes naozaj potrebujeme, tak je to – pravda. A hľadať pravdu v pralese klamstiev, ktoré niektorí ľudia účelovo šíria, je prakticky nemožné.
Boj proti organizovanému zločinu je šachová partia, ktorá napríklad v Taliansku trvá dlhé desaťročia. A jej výsledky často nezodpovedajú uplynutému času a vynaloženým nákladom. Nie, to rozhodne nie je prejav pesimizmu, ale len konštatovanie tvrdej reality. Pokiaľ vám niekto tvrdí, že organizovanému zločinu a jeho príchodu na Slovensku sa dalo zabrániť, tak vás nehanebne klame. Nie je totiž žiadnym tajomstvom, že organizovaný zločin je vždy pár krokov pred spravodlivosťou, má k dispozícii prostriedky, o ktorých môže policajt, prokurátor alebo sudca – len snívať. Navyše – organizovaný zločin nemusí na rozdiel od svojich protivníkov – rešpektovať zákon. Pravidlá v tomto boji musia dodržiavať len tí, ktorí proti organizovanému zločinu bojujú. Taká je realita, nielen dneška, ale aj minulosti či budúcnosti.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že dodnes sa Slovensko nedokázalo vysporiadať ani s vlastnými, organizovanými skupinami zločincov, ktoré pôsobili na Slovensku v 90.rokoch. Dodnes prebiehajú súdne konania, odhaľujú sa nové skutočnosti a realizujú nové a nové vyšetrovania rôznych zločinov. A to hovoríme o zločinoch ľudí, ktorí o skutočnej mafii vedia len to, čo si prečítali v knihách, alebo videli v rôznych filmových ságach.
Boj proti hydre, ktorá má stáročnú tradíciu a vždy sa vedela prispôsobiť meniacim sa podmienkam spoločnosti, je úplne o niečom inom. Vyžaduje si trpezlivosť, skúsenosti a maximálnu možnú podporu spoločnosti vo všetkých oblastiach, a napriek tomu nie je úspech zaručený. Zaručené je len to, že boj bude dlhý, ťažký a môže priniesť aj obete. S tým všetkým musí spoločnosť rátať a musí byť pripravená doslova na všetko.
Chcete poznať pravdu ? Možno jednou cestičkou, ktorá by ku pravde mohla viesť, je položenie otázky tým, ktorí dnes všemožne polarizujú slovenskú spoločnosť. Otázka by mohla znieť asi takto – ak vám tak veľmi záleží na spravodlivosti a potrestaní vinníkov, ak tak veľmi chcete bojovať s korupciou, zneužívaním postavenia a chcete vylúčiť z verejného života ľudí, ktorí nemajú čistú minulosť, čo ste urobili preto, aby EÚ neviedli ľudia, ktorí boli dôvodne podozriví z rôznych porušení zákona, alebo sú dokonca v domovskej krajine pre rôzne podozrenia vyšetrovaní ? V lepšom prípade vám bude odpoveďou – mlčanie.
Kladiete si otázku, či je dnes možné veriť polícii alebo súdnictvu ? V každom spore, každom vyšetrovaní bude niekto nespokojný, a niekto naopak – spokojný. Tak to už v živote chodí a bude chodiť – aj po nás. Ale policajt alebo sudca bez vašej dôvery nedokážu vôbec nič, ani len pracovať tak, ako by sami chceli a mohli. Nedôvera je základom každého neúspechu. Človek je tvor omylný, a na rozdiel od stroja môže vždy zlyhať. Nie je to však žiadny dôvod na to, aby sme niekoho odsúdili skôr, než poznáme výsledky jeho práce.
Nevšímajte si politikov a ich reči. Ich pravda a spravodlivosť zaujímajú len vtedy, keď sa im to hodí do plánov. Skúste veriť policajtom, že majú záujem naplniť svoje poslanie v zmysle slov – pomáhať a chrániť. Verte, zaslúžia si vašu dôveru …