… už bude len horšie. Ste v situácii talianskych kresťanských demokratov na začiatku 90.rokov a z tejto bitky môžete vyjsť rôznymi spôsobmi, ale určite to nebude – so cťou.
Trvalo mi niekoľko dní, kým som sa prehrýzol podstatou pádu dlhoročných architektov talianskych vlád. Možno aj preto, že zdrojov v slovenčine, češtine alebo angličtine nie je veľa, a moja taliančina je katastrofálna. A pozerať taliansky dokument s anglickými titulkami, tiež to nie je výhra. Ale podstate som aj tak porozumel …
Čas vás donúti skončiť. Áno, čas. Nie opozícia, ani Sulík, Matovič či niektorí iní, len čas. A môžete skončiť dvoma spôsobmi – hneď, so šancou, že sa vaše politické dielo v podobe strany SMER-SD udrží aspoň v parlamente, alebo o čosi neskôr, a podpora vášho diela bude na úrovni štatistickej chyby, s čím majú bohaté skúsenosti vaši predchodcovia.
Nie, nemusíte mať obavy z nástupu dnešnej opozície k moci. Tá je na vedenie štátu spôsobilá rovnako, ako deravý kastról na varenie polievky.
Už nejde o to, kto je vrahom a prípadne, na čiu objednávku vraždil. Už ide len o záplavu klamstiev, ktoré odzneli v posledných dňoch. Už ide len o množstvo poloprávd a prekrútených faktov, ktorým neverí dnes nikto. A spomienky na vaše vládnutie výrazne ovplyvní spôsob, akým odídete.
Prvým je uznanie, že došlo k fatálnemu zlyhaniu štátu pod vaším vedením, a nie je možné zotrvanie na jeho čele vo funkcii premiéra. Druhým je naťahovanie času v márnej nádeji, že sa stane zázrak a volič urobí to, čo neurobil v prípade vašich predchodcov – zabudne. Naozaj márna ilúzia …
Je to paradox, ale svojím odchodom môžete napriek všetkému dosiahnuť neočakávaný úspech. Síce posledný, ale príjemný …
Môžete svojím odchodom poslať na smetisko dejín aj súčasnú opozíciu. Realitou dneška je, že opozícia nemá témy ani plán vládnutia. Jedinou témou, ktorú kedy mala, bolo ukončenie vášho vládnutia a vyťahovanie rôznych káuz. Ale hľadanie chýb na vládnutí iných je žalostne málo na riadenie štátu vo vlastnej réžii. Vlastne – je to nič. Čo dodať ?
Addio, Primo Ministro.