(Zatiaľ) vládna koalícia sa nás pokúsila presvedčiť, že preteky F1 sa dajú vyhrať aj na aute so zadretým motorom. Márne, pohľad na výraz tváre B.Bugára pôsobil tak presvedčivo, ako výraz tváre pištoľníka, ktorý sa zachraňuje pred protivníkom skokom z okna na ulicu, aby pred sebou zhliadol – päťdesiatku nepriateľov s dlaňami na pažbách nabitých zbraní …
Niektorí konštatovali, že R.Fico hodil loptičku na stranu prezidenta Kisku, aby prípadný pád vlády mal na svedomí jeho úhlavný nepriateľ. Myslím, že to bola márna snaha, pretože obaja majú na tričku toľko rôznych prešľapov, že voličovi bude úplne jedno, kto podkopne napílené nohy stoličky, obsadenej zástupcami súčasnej koalície. Ako sa však hovorí, zúfalá situácia žiada zúfalé činy. Odstúpenie premiéra pod podmienkou, že bude akceptovaný jeho favorit ako nástupca v kresle predsedu vlády, je skôr tragické, než zodpovedajúce realite. Pripomína časy zúfalstva jedného z predchodcov, ktorý sa zadnými dvierkami napriek nevôli voličov pretlačil do kresla ministra zahraničia, aby presedel väčšinu funkčného obdobia doma, keďže vo svete sa nepokladá za slušné, ak niekto samovoľne padne z vyššej funkcie do – nižšej. Výsledok podobného ťahu bol neslávny, vláda povereného zástupcu nevydržala ani polovicu volebného obdobia, a objaviteľa geniálneho riešenia definitívne poslala na smetisko dejín, v doprovode jeho diela – politickej strany. Ale, čo začína švindľom, sotva môže skončiť – poctivo.
Na druhej strane musím priznať, že vyjavené ksichty predstaviteľov súčasnej opozície stáli aj za ten pochybný kabaret, predvedený predsedami koaličných strán. Zámerne som použil slovo ksichty, pretože dnes asi nemá tvár žiadny slovenský politik na vrcholovej úrovni. Ak by to bolo inak, mali by sme v parlamente len upratovačky a vrátnikov. Na piatok sa chystajú protestné zhromaždenia v slovenských mestách, ktoré majú ukázať túžbu ľudu po spoločenských zmenách … len dúfam, že to nebude pripravené ľuďmi, ktorí ako ich predchodcovia pri iných protestoch nebudú vedieť, proti čomu vlastne protestujú.
Nepochybne som zo súčasného stavu sklamaný. Napriek všetkému som stále presvedčený, že predčasné voľby sú lepšie, aj keď nie dokonalé riešenie. A čoraz viac sa ukazuje, že aj napriek výkrikom o vôli ľudu sa mnohí obávajú … o svoje kreslá.