Svetová tlač pokladá podľa denníka SME demisiu R.Fica za zlý vtip. Áno, treba priznať, že v politike sú zlé vtipy pravidlom, nie výnimkou.
Jedným zo zlých vtipov je post šéfa európskej komisie J.C.Junckera, ktorého meno sa objavilo v dokumentoch Luxembourg Leaks v súvislosti so zaujímavou podporou nadnárodných spoločností na území Luxemburska.
Iným zlým vtipom je pozícia D.Tuska na poste predsedu európskej rady, hoci na poľskej pôde čelí vážnym podozreniam z korupcie.
Ďalším zlým vtipom sa javí podpora Bruselu, vyjadrená súčasnému ukrajinskému režimu P.Porošenka, ktorý sa dostal k moci za výraznej podpory neofašistických obdivovateľov S.Banderu, a Ukrajina je zmietaná občianskou vojnou, na ktorej má výrazný podiel práve Porošenko.
Aj mlčanie či slabunké „hryzkanie“ Bruselu v prípade európskej „centrály“ obchodu s drogami a ľudskými orgánmi na území Kosova, pod dohľadom americkej vojenskej základne, vyzerá ako veľmi zlý vtip.
Zlým vtipom je aj šablónovité spravodajstvo o masových vraždách na americkej pôde, najmä na verejných miestach, akými sú napríklad školy. Ak by sa niečo podobné odohralo na európskej pôde, svetové médiá by sa doslova išli potrhať od znechutenia a pobúrenia.
Zlým vtipom je aj forma spravodajstva v prípade studenej vojny, vedenej voči Rusku, kde stačí prehlásenie politika ako dôkaz viny.
Zlým vtipom zo strany svetových médií je podpora morálnych stanovísk slovenských politikov, ktorí sa neštítia krivých obvinení, rozporuplných kandidatúr, či dokonca zdieľania podpory zo strany ľudí s pochybnou minulosťou.
Zlých vtipov by sa našlo mnoho … napriek tomu, že s postojom svetových médií nesúhlasím, pokladám za zlý vtip aj rekonštruovanú vládu bez R.Fica, pretože to príliš pripomína vládu I.Radičovej, kde o všetkom rozhodovali (voličmi odmietnutí) M.Dzurinda a I.Mikloš. Ako to dopadlo, to veľmi dobre vieme.
Aj napriek vystúpeniu B.Bugára na TA3 som presvedčený, že dnešná situácia je labuťou piesňou jeho strany a politickej kariéry, a vlastne celému národu máva na rozlúčku pred ťažkými časmi, ktoré nás nepochybne zastihnú. Môžeme len ticho dúfať, že nás ťažkými časmi nebude sprevádzať vládnutie cirkusantov z radov súčasnej opozície, kde je lepšie byť smutný v mercedese, ako veselý – v električke.