Ako som v inom príspevku podotkol, rekonštrukcia vlády sa (nielen) mne zdá zvláštnym postupom. Pravdou je, že sotva sa nájde dokument, ktorý by určoval postup v podobnej situácii, akú dnes zažívame.
Napriek všetkým výhradám, ktoré mám voči vašej osobe, musím konštatovať, že odmietnutie vymenovania navrhovaných kandidátov do vlády P.Pellegríniho, pokladám za správny krok. Som presvedčený nielen o neprijateľnosti kandidáta na post ministra vnútra, ale pokladám za správne aj nahradenie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny J.Richtera, a nesúhlasím ani s nomináciou R.Rašiho. A výhrady mám aj voči nominácii na post ministra kultúry, kde nepokladám návrh Ľ.Laššákovej za primeraný k zameraniu daného rezortu.
Som presvedčený, že v dnešnej situácii by mal byť ministrom vnútra kandidát, ktorý má skúsenosti v danej oblasti a nie je spájaný so žiadnou politickou stranou, ale naopak je uznávaným odborníkom.
A rovnako som presvedčený, že strana SMER-SD nedokáže poskytnúť kandidátov, ktorí by mohli byť aj dôveryhodní.
Myslím, že konečne by mala zložiť ružové okuliare z krvavých očí aj opozícia, a mala by hľadať spôsob, ako dospieť k vzájomnej spolupráci všetkých parlamentných strán, pretože v dnešnej situácii je najpotrebnejším krokom úprava ústavných článkov tak, aby jasne deklarovali postupy v prípade odstúpenie premiéra.
Zatiaľ, klobúk dolu … pán prezident.