Dnes som počúval poludňajšiu diskusiu, ktorej sa zúčastnil aj zástupca liberálov. Jeho “pokrokové” názory na zodpovednosť politikov, či už v rovine osobných rozhodnutí a vzťahov, alebo zodpovednosti za zverené funkcie …. sú naozaj zaujímavé. Len škoda, že hoci dohliada svojím „orlím“ zrakom na konanie predstaviteľov vládnej koalície, pri pohľade do vlastných radov je na tom so zrakom horšie, než krt. Ktovie, či vôbec do týchto radov za sebou vidí …
A tak sme sa dozvedeli, že napríklad minister má niesť plnú zodpovednosť za to, čo sa deje v rezorte, ktorý riadi … a pokiaľ sa deje niečo nekalé, je úplne prirodzené, že vyvodí voči sebe zodpovednosť, vzdá sa funkcie a odíde (ak som to dobre pochopil, tak úplne z politiky). Musím priznať, že s týmto jeho názorom plne súhlasím, akurát by som snáď dodal, že by ho najprv mal vysvetliť svojmu spolustraníkovi, ktorý v pozícii ministra nezvládol vlastný rezort a výsledkom bol jeden z najväčších škandálov v histórii Slovenska. A dodnes kade chodí, tade vykrikuje, že so škandálom nemal nič spoločné a nikdy nevydal príkaz, súvisiaci s pochybným konaním podriadených. Nuž … podľa pána poslanca na tom nezáleží, pretože zodpovedal za pridelený rezort a teda mal odísť a prijať zodpovednosť … alebo sa tento chlapský postoj vzťahuje len na oponentov ?
Vŕta mi hlavou, na akom základe si liberáli vyberajú svojich kandidátov pred voľbami. Na základe odbornosti to asi nebude … žeby hádzali kockou, alebo ťahali karty, kto vytiahne najvyššiu ? Neviem, ale existuje taká „komická“ právna norma, ktorej sa hovorí antidiskriminačný zákon, a tá jasne hovorí, že diskriminácia je neprípustná na akomkoľvek základe, vrátane príbuzenského vzťahu. Vykrikovať po niekom, že je nedôveryhodný, pretože jeho príbuzný je možno darebák, to mi pripadá skôr ako politika a postoje intelektuálnej spodiny, než vzdelaných a rozhľadených ľudí. Apropó, prečo vlastne opäť pán poslanec nevidí do vlastných radov, kde sa tiež nájdu občania so zaujímavým príbuzenstvom (keď mu na tom tak veľmi záleží), alebo občania so zaujímavými „kamarátmi“ ?
Medzi nami „sedliakmi“ sa tomuto druhu postoja hovorí účelová škuľavosť. Neviem prečo, ale medzi našimi politikmi mám neraz pocit, že v ich radoch sa štandardne nachádzajú – len škuľaví ľudia, v niektorých prípadoch úplne slepí … vŕta mi hlavou, ako asi vyzerá nábor do politických strán – možno aj takto …
Prvé kolo … vypadávajú všetci, ktorí vidia vráta na stodole z väčšej diaľky, než desať metrov. V druhom kole vypadnú všetci, ktorí vidia spomínané vráta z menšej vzdialenosti, než desať metrov, ale dobre počujú. V treťom vyradia všetkých, ktorí vidia vráta na menej ako päť metrov, slabúčko počujú, ale hovoria. Vo štvrtom kole vypadnú všetci, ktorí vidia vráta ne menej ako päť metrov, zle počujú a skoro stále čušia, ale majú chrbtovú kosť. V záverečnom piatom kole nastáva ideálna situácia – kandidát je slepý ako krt, hluchý ako had, nemý ako svedok inkvizície a musí sa len plaziť, pretože ho pružná chrbtica neudrží na nohách. Paráda, nie ?
Tak, tak … páni z liberálnej chatrče. Veľmi rád by som vás volil, naozaj by to mohla byť zmena, ale uznajte … s tou katastrofálnou ponukou, ktorá sa pravidelne prezentuje vo vystúpeniach vašich zástupcov, by som sa musel denne triasť, pred kým sa bude kandidát plaziť a naopak – koho sa bude snažiť, hoci aj od chrbta – uštipnúť. Nič v zlom, ale tá vaša liberálna chatrč stojí na trasľavých základoch … domček z kariet vyzerá pri nej ako atómový bunker.