Bude to zábava, len je otázke – pre koho. Pomaly a iste sa v náznakoch ukazuje, že krízu neprežívajú ani tak strany koalície, ako skôr strany opozície. Vidieť to pri mnohých vystúpeniach, alebo inak povedané – snahe o získanie moci za akúkoľvek cenu. Alebo drobných poznámkach o tom, čo by sa ešte mohlo vymaniť z „dusivej“ náruče štátu a odovzdať do súkromných rúk. Tento príspevok by sa vlastne dal ukončiť jedinou vetou – páni, nemali ste sľubovať svojim oligarchom holuba na streche, keď nemáte ani vrabca v hrsti.
Nanešťastie, zlaté časy vládnutia pána, ktorého dnes mnohí (ironicky alebo zlostne) volajú Lajoš zo Spiša, definitívne skončili. Nivočenie štátneho majetku, alebo pravými slovami povedané ekonomická vlastizrada Slovenska bolo ukončené predajom strategických podnikov, a dnes už ostali len omrvinky, hoci lákavé – napríklad nemocnice. Iste, však na zdraví sa šetriť nedá, tam každý prispeje, keď o niečo ide. Pretože a to si povedzme otvorene, nemáme vo verejných funkciách, najmä tých najvyšších, nikoho, kto by videl občana inak, než ako ovcu, ktorú možno opakovane a beztrestne strihať, alebo skôr odrať až na kožu.
Možno si to páni (nielen) z opozície nevšimli, ale národ má politikov doslova plné zuby, bez ohľadu na politickú príslušnosť. Možno by občas stálo za námahu, prejsť sa po ulici, alebo vojsť do zariadenia podradnej kategórie a vypočuť si, čo si ľudia naozaj myslia. Myslím, že po týždni-dvoch podobného prieskumu by politické elity brali nohy na plecia, alebo stavali nebotyčné múry okolo svojich rezidencií (poctivo postavených za peniaze, o ktoré okradli občanov v súlade so zákonom), prípadne hľadali ponuku voľných ostrovov na internete. Ak náhodou nevedia, o čom píšem, môžem to povedať aj inak – napriek tomu, že generácie prvej a druhej svetovej vojny už skoro vymreli, ľudia si stále pamätajú utrpenie, ktoré tieto konflikty priniesli. A pokiaľ si niekto myslí, že pre svoje namastené a nenažraté ego vyvolá v službe svojich pánov (z Bruselu, alebo NATO pod vedením vojnového štváča J.Stoltenberga) konflikt s Ruskom, a bude bojovať do posledného vojaka vlastného národa, môže zistiť, ako veľmi sa mýli – na vlastnej koži.
Pretože vyjadrovanie našich politikov neraz popiera poctivé získanie dokladu o vzdelaní, poviem to jednoducho, aby to pochopili aj tí sprostejší s univerzitnými titulmi – obyčajní ľudia chcú žiť v mieri pokoji, vychovávať svoje deti a radovať sa z ich úspechov, pomáhať im pri neúspechoch … a srdečne vám kašlú na výhody, ako obchody preplnené banánmi, či otvorené hranice … ba naopak, v súlade s pravidelne omieľanými informáciami o podieloch zahraničnej mafie na rôznych zločinoch, či zločinoch „ubolených“ návštevníkov z krajín, kde vami podporovaní darebáci a zločinci vyvolali občianske vojny, dnes otvorené hranice – skôr preklínajú.
A tak si kladiem otázku, aký bude ďalší vývoj. Jednoduchou rečou (pre pochopenie titulovaných a privilegovaných somárov) povedané, ak si niekto myslí, že na základe rovnakej falošnej zámienky, akú svojho času použil Hitler pre napadnutie Poľska, dnes zatiahnete národy do krvavého konfliktu s Ruskom – veľmi sa mýli. A treba pripomenúť aj to, že diktatúru komunistickej strany, vznik rôznych režimov vo východnej a strednej Európe, spôsobili ľudia s úplne rovnakým myslením, ako tí, čo sa dnes plazia pred zločinnými nohami vedenia z Bruselu a NATO. Nakoniec poutekali do exilov, a s nadutými rečami sa prizerali, ako ich národy trpia a umierajú, aby po skončení konfliktu si div nohy nepolámali, ako sa hnali opäť – do svojich niekdajších funkcií. A práve to predchádzalo „víťaznému februáru“, práve preto neraz ľudia tlieskali alebo museli tlieskať rôznym zvrátenostiam, akými boli napríklad politické procesy.
Ako pozorujem správanie ľudí a počúvam ich názory, začínam mať pocit, že dnešná opozícia môže vlastne tancovať od radosti, že je opozíciou. Ak by sa dostala k moci a realizovala tie obludnosti, po ktorých volá … ešte by mohla veľmi rýchlo pochopiť, ako sa pomýlila, keď sa pravidelne označovala za intelektuálnu elitu národa. Ale v podstate sa na vládnutie dnešnej opozície teším … mohlo by ľudí konečne primäť k úvahe nad tým, ako má naozaj vyzerať vedenie štátu k prospechu národa. Možno by konečne národ pochopil, že niet rozdielu medzi sviňami, a nič na tom nemenia ani rôzne farby odevu.