Ešte sa ani nezačalo vyšetrovanie útoku na bývalého ruského rozviedčika S.Skripaľa a britská premiérka Th.May z neho obvinila Rusko. V zmysle slovenského porekadla môžeme teda uvažovať, že zlodej kričí – chyťte zlodeja ?
Je nepochybné, že Th.May nedokáže zvládnuť situáciu v čase, keď sa má pripraviť a realizovať brexit. Dobre informované jazyky hovoria, že hlasovanie o vystúpení Veľkej Británie malo pôvodne poslúžiť na vyvinutie nátlaku voči Bruselu, a získanie ďalších výnimiek, ktorými bolo britské členstvo v únii priam povestné. Nikto však nerátal s výsledkom referenda, ku ktorému došlo.
Prípad S.Skripaľa by však mohol poslúžiť na odpútanie pozornosti britskej verejnosti od brexitu, a vytvoriť časovú rezervu na riešenie problému, s ktorým Londýn nerátal. A hlavne objavenie riešenia, ako sa bez straty cti vrátiť do teplej náruče Bruselu kde bolo predsa len Londýnu dobre, vzhľadom na postavenie, ktoré v rámci EÚ mal.
Spoločná taktika vyhosťovania ruských diplomatov má len zakryť skutočné ciele britskej politiky v najbližšom období. Aj Brusel si uvedomuje, že bez účasti britského impéria sa jeho pozícia značne oslabí. Takže je v spoločnom záujme, aby sa našla cesta, ktorou Londýn opatrne vycúva z brexitu a pritom nebude narušená falošná tvár demokracie v jeho podaní.
Proti britskej verzii udalostí, ktoré sa mali odohrať, svedčí aj minulosť S.Skripaľa. Od roku 2006 bol väznený v Rusku, a do Veľkej Británie sa dostal až po prepustení v rámci výmeny väzňov v roku 2010. Ak by teda bol reálnou hrozbou pre ruský režim, za štyri roky by sa nepochybne našlo dosť možností, ako sa ho zbaviť. Navyše, objavili sa aj tvrdenia niekoľkých svedkov, že sa Skripaľ v poslednom čase snažil o návrat do Ruska. Prečo by to robil, ak by sa cítil v ohrození ?
Správanie Londýna skôr poukazuje na to, že obavy zo Skripaľa a jeho možného, budúceho života, mohla mať práve britská strana. Stará pravda hovorí, že práca pre tajné služby končí až vo chvíli smrti agenta. Londýn mohol mať dostatok dôvodov, aby sa obával, čoho všetkého je schopný Skripaľ v snahe o návrat do Ruska. Kremeľ síce poprel, že by dostal nejakú žiadosť zo strany Skripaľa, ale to mohla byť aj súčasť taktiky. No okamžité vyjadrenie zo strany britskej premiérky Th.May, bez toho, aby prebehlo riadne vyšetrovanie (po ktorom tak často práve Briti volali v mnohých iných prípadoch), poukazuje na pozadie celého prípadu – mohla sa snažiť britská premiérka zamiesť stopy, ktoré by ju mohli s útokom v Salisbury spájať ? Nehovoriac o tom, že verzie útoku v Salisbury pribúdajú ako huby po daždi, a prakticky ani jedna nezodpovedá charakteristike chemickej látky, ktorá bola použitá. Aj spomienky ľudí, ktorí sa podieľali na jej vývoji, prakticky vyvracajú tvrdenia, že sa Skripaľ spoločne s dcérou kontaminovali látkou doma, a ešte nejaký čas sa dokázali presúvať po meste. Zaujímavé je aj to, že podľa zatiaľ neoverených informácií mali obaja vyše štyroch hodín vypnuté GPS na svojich mobilných telefónoch.
Kde je pravda ? Nevedno, ale britská premiérka využila situáciu okolo útoku v Salisbury na politické ciele, pričom ani nečakala na závery vyšetrovania – takže nehovorí pravdu a možno má z niečoho obavy. Z čoho ? Môže mať obavy z toho, že Skripaľ sa počas spomínaných štyroch hodín stretol s niekým z ruskej strany a prejednával možnosti svojho návratu do Ruska ? Mohol si Skripaľ sám vypnúť GPS, aby nemohla jeho pohyb sledovať britská strana ? A mohla viesť náhla strata kontroly nad jeho pohybom a konaním k unáhlenému rozhodnutiu o jeho eliminácii ?
V čí prospech ? Stará a známa otázka. Odpoveď sa však javí tak, že za útokom na Skripaľa v žiadnom prípade nestojí Rusko, pretože malo na jeho elimináciu dostatok času a možností na ruskej pôde. Podobným útokom na britskej pôde by len poškodilo svoje záujmy, čo napokon dokazuje aj dnešná situácia. Z útoku na Skripaľa mohla vyťažiť len britská strana, pretože jej mohol dať zámienku na ďalšie sankcie voči Rusku a zvýšenie tlaku na spurnú krajinu, ktorá sa nechce podriadiť záujmom rôznych oligarchov, stojacich v pozadí. Ostáva len otázka, na koho príkaz sa útok v Salisbury odohral – bola to Th.May, ktorá dala príkaz na tento barbarský čin, alebo len niekto z jej príliš iniciatívnych podriadených ? Rýchla reakcia britskej premiérky na tento skutok a okamžité obvinenie Ruska však poukazujú na to, že pozadie skutku pozná, a vedela o ňom skôr, než k nemu došlo.