Jeden by neveril, ako funguje slovenský právny systém – nedávno som čítal, že zlodej poľnohospodárskych plodín bol vzatý do väzby pre obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti, alebo mariť konanie. Záverom redaktor podotkol, že za trestný čin, ktorého sa zlodej dopustil, musí hrozí „až“ trojročný trest. Naozaj nebezpečný zločinec, a určite nebezpečnejší, než sú rôzni mafiáni či vrahovia.
Neviem akosi pochopiť, ako môže niekto byť na slobode, ak je obžalovaným v kauze, kde môže byť odsúdený – na doživotie. Neviem si to predstaviť aj preto, že neraz sa objavilo v médiách tvrdenie v štýle – väzba bola nariadená vzhľadom na závažnosť trestnej činnosti a trest, ktorý (podozrivému, obvinenému či obžalovanému) hrozí. Niečo jednoducho nefunguje, ak je úplne bežným javom uvalenie väzby na paradajkárov, neplatičov výživného či aktérov rôznych drobných skutkov, a na druhej strane nám veselo behajú po slobode ľudia, ktorí by dostali za minulého režimu špagát a dnes – doživotie.
Nesúhlasím s absurdným tvrdením expremiéra (krásne to slovo „expremiér“) Fica, že na východe nič nie je. V prvom rade tam rastú krásne baby ako huby po daždi, a v druhom tam máme dva, naozaj unikátne súdy – jeden v Prešove, a druhý v Košiciach. Hoci v oboch prípadoch ide o súdne inštancie, nie sú si skoro v ničom podobné. Zlé jazyky hovoria, že zločinci dostávajú koprivku s triaškou už pri počutí slovného spojenia „prešovský (okresný alebo krajský) súd“, a naopak majú chuť doslova tancovať, ak spadnú do pôsobnosti košickej spravodlivosti. Prečo, to netuším. Som si však istý, že vzhľadom na počuté a medializované, M.Černák mal naozaj smolu, že skončil pred senátom prešovského súdu a neskončil v Košiciach. A slušní ľudia mali aspoň v jeho prípade – šťastie. Ak by totiž skončil v pôsobnosti Košičanov, súdiac podľa rôznych zverejnených rozhodnutí a postupov, možno by bol ešte dnes na slobode. Ktovie … niekto asi presne vedel, čo robí, keď kauzu „kráľa“ slovenského podsvetia strčil do Prešova.
Dnešnou optikou „stratených“ zločincov by si ten človek zaslúžil medailu, sochu a pomenovanie ulice
Slovensko mi pripadá ako krajina utečencov. Nevedno prečo, ale okolitý svet nám musí doslova závidieť, najmä však podsvetie v zahraničí, ako ľahko sa uteká pred našimi súdmi a spravodlivosťou. Niekedy mám podozrenie, či našich zločincov nečakajú nejakí sponzori na letisku s pripravenými letenkami a núdzovým meštekom dukátov, aby sme si užili aspoň trochu zábavy, keď nám už volení funkcionári neponúkajú nič viac, ako lož, intrigy, sprostotu a vulgárnosť … iste, niektorí nosia možno v gatiach aj taxameter, súdiac podľa toho, kto všetko ich môže lacno pretiah …..
Otázkou však ostáva, komu vlastne slúži tento štát a kto ho riadi …