Mal som čosi cez dvadsať rokov, keď sa začali meniť pomery v podniku k horšiemu. Najprv sa zrušili príplatky, potom zanikli pravidlá, ktoré jasne určovali mzdy a nakoniec začali nútiť zamestnancov, aby prešli na živnosti.
Niekedy v tom čase sme rozoberali s kolegami, čo urobíme. Najaktívnejší bol Braňo, ktorý neustále hovoril, že sa máme vzoprieť a žiadať len to, čo nám za prácu právom patrí. Naveľa vznikol akýsi “manifest”, obsahujúci naše výhrady, s ktorým prišiel Braňo za mnou, pričom žiadal, aby som ho v mene všetkých prečítal na porade. Pridal nejaké bľabotačky o tom, že sa viem vyjadrovať, a neskúsenosť v spojení s naivitou a mladosťou urobili svoje – hrdo som na jeho návrh pristal. Ešte dodal, že má všetci podporia a nemám mať žiadne obavy.
O dva týždne som bol na úrade práce. Dokument som na porade prečítal a potom som už len prekvapene sledoval, ako všetci mlčia, pozerajú iným smerom a Braňa nebolo ani vidieť. Podporil má jeden-jediný kolega, ktorý mal dospelé deti a bol tesne pred dôchodkom, a tak mu v podstate nič nehrozilo. Výpoveď bola logickým vyústením situácie, a Braňo ju komentoval slovami “aj také sa stáva, risk nie je vždy zisk a si mladý, niečo si nájdeš”. Odchádzal som zo slovami, že je podliak a zbabelec.
Každý stretneme v živote nejakého podliaka a zbabelcov.
V mladosti sa necháme dobehnúť, neskôr už obvykle odhadneme situáciu. Nič ťažké, však podliaci to robia obvykle rovnako – sladké reči, intrigy, honosné slová či veľký záujem o starosti a problémy iných, ale zásadne na cudzí účet. Akonáhle majú sami vytiahnuť do boja, vždy sa nájde dôvod, prečo nemôžu. A keď sa platí cech za chyby a omyly, nikdy neprispejú svojím dielom zodpovednosti. Vždy majú svoj diel na úspechu, a nikdy nezodpovedajú za neúspech. Zákernosť je ich druhý kabát.
Dnes máme podliakov aj vo verejných funkciách. Odviezli sa tam na vlne našej nespokojnosti, ktorú neustále využívajú, aby si udrżali pohodlný príjem bez zodpovednosti, ale výsledok ich práce charakterizujú len intrigy, hádky, krivé obvinenia – reálny prínos pre občana je nula celá nič. Ťažko povedať, ktorí sú horší – či tí, ktorí kradnú zo spoločného, alebo tí, ktorí zasievajú nepokoj … ale skôr tí druhí, pretože je jednoduchšie zbaviť sa zlodeja, než podliaka.
Chceme lepšie Slovensko ? S podliakmi a zlodejmi ho nikdy nebudeme mať. Kým nebude každému podľa rovnakého metra, nič sa nezlepší. Nemôže, ak držia morálne zrkadlo v rukách – podliaci.