Seď, čakaj buď rád, že nezdochneš . ..

Titulok vystihuje stav “reformovaného”, alebo skôr sprivatizovaného a rozkradnutého zdravotníctva.

Osem hodín ráno, pani sťažka vychádza z dverí polikliniky, namáhavo prechádza pár krokov ku lavičke a sadá si. Lekárske úkony absolvovala, teraz jej ostáva čakanie – na sanitku, ktorá ju odvezie domov. A bude čakať v lepšom prípade tri-štyri hodiny, v horšom aj šesť. Prečo ?

Namiesto komentára súhrn otázok a skúste si odpovedať sami

1. Prečo musí pacient z Rimavské Soboty, Revúcej, Tornale alebo Žiaru nad Hronom, Levíc či Šiah chodiť za lekárskymi úkonmi do Zvolena alebo Banskej Bystrice ? V štyroch spomínaných lokalitách sú nemocnice, z piatej majú do najbližšej do tridsať kilometrov.
2. Prečo pri vyšetrení alebo zákroku, ktoré trvajú desiatky minút, maximálne hodinu, musia stráviť pacienti hodiny cestovaním a čakaním na sanitky ?
3. Ako je možné, že dnes máme na Slovensku okresy, kde absentujú odborní lekári – napríklad oční, zubári, a niekde je dokonca problém aj so všeobecným lekárom ?
4. Ako môžu poisťovne vykazovať zisky, keď pre mnohých pacientov je zdravotná starostlivosť luxusom, ktorý ich núti prežívať na hranici biedy ?

A posledná veta – plať dane, seď, čakaj a buď rád, že nezdochneš … mohla by znieť ako motto súčasného zdravotníctva, ktoré nedosahuje ani kvality toho, čo bolo pred tridsiatimi rokmi úplne bežné.