Zachytené útržky správ z rôznych zdrojov hovoria o tom, že sa konečne pripravuje novela zákona, ktorá odstráni absurdné požiadavky pre podnikateľov v osobnej preprave a vráti späť stav, ktorý bol kedysi prirodzený – vybavenie vozidla taxametrom a živnostenský list. Áno, od začiatku som bol kedysi proti absurdnostiam, ktoré sa dostali do zákona len vinou obáv profesných združení z lacnejšej, nie však nekvalitnej konkurencie.
Je totiž absurdné, aby sa od vodiča osobného vozidla, prepravujúceho jednu-dve, niekedy viac osôb, žiadalo splnenie požiadaviek, ktoré nie sú kladené ani na ľudí, rozhodujúcich o miliónoch ľudských osudov. Rovnako je absurdné, že istý čas bolo ľahšie stať sa poslancom NR SR, než taxikárom. Dnes už sotva niekto vyčísli škody, spôsobené niekdajšou novelou zákona, ktorá urobila z deväťmiestnych vozidiel „taxíky“, a zakotvila rôzne požiadavky na získanie koncesie k prevádzkovaniu taxislužby. Na jej začiatku bol strach taxikárov z konkurencie, ktorá dokázala poskytovať prepravu lacnejšie a tiež na primeranej úrovni.
Kde to vtedy začalo ? U ľudí, ktorí napríklad stratili prácu, ale mali doma nové alebo zánovnejšie auto, obvykle deväťmiestne a keďže v nejednom prípade splácali aj rôzne záväzky, súvisiace s vlastníctvom spomínaného vozidla, rozhodli sa zarábať na svoj chlebík každodenný – prepravou ľudí. Vybavili si potrebnú živnosť, ak sa nemýlim – nepravidelnú prepravu osôb – označili svoje auto, pristavili na autobusovej stanici a čakali na nastúpenie cestujúcich (napríklad v Prešove, alebo Prievidzi, či Martine), keď sa auto naplnilo, rozviezli ich požadovaným smerom. Inde zase fungovali ako mestská kyvadlová doprava (Martin, Banská Štiavnica), kde vozidlo jazdilo po meste, ľudia nastupovali a vystupovali podľa potreby. A služba fungovala dobre, bola navyše aj lacnejšia.
Kým sa neznepáčila veľkým prepravcom a taxikárom … a začali problémy …
Niekde dochádzalo k šikanovaniu malých prepravcov, často boli z rôznych, neraz nezmyselných dôvodov, doslova šikanovaní rôznymi úradníkmi či mestskými policajtmi. Nebolo ničím výnimočným, že prepravca bol v priebehu hodiny aj tri-štyrikrát kontrolovaný, pretože niekto mal na výkon kontroly právo a on zase musel kontrolu strpieť. Profesné združenia taxikárov organizovali protesty a žiadali zmenu zákona, údajne pre nekalú konkurenciu. A keďže najmä veľkí prepravcovia mali dostatočný vplyv na tvorbu zákonov, došlo k absurdnej zmene zákona, ktorá nebrala do úvahy realitu.
Na zmenu zákona, vylobovanú veľkými dopravcami a profesnými združeniami taxikárov, sme v podstate všetci len doplatili. Mnohí malí prepravcovia museli skončiť, často prišli o autá, ktoré nemohli z rôznych dôvodov splácať a nakoniec ostali visieť na krku štátu. Pre samotných občanov, ktorí boli predtým ich klientmi, sa opäť zhoršili možnosti prepravy na rôzne miesta, pretože veľkí dopravcovia rešpektovali len vlastné záujmy, a na využívanie taxislužieb zase nemali prostriedky. Nikto sa vtedy nezamýšľal nad tým, aké budú prínosy a naopak straty, spôsobené zákonom, ktorý bol naozaj dovedený do absurdnosti. Podnikateľ v malej preprave osôb musel spĺňať tvrdšie kritériá, než šofér autobusu alebo električky. Zlatým klincom do rakvy slobody podnikania v doprave sa vtedy stala požiadavka bezúhonnosti, ktorá zavesila na krk štátu ďalších ľudí, dokonca aj takých, ktorí boli schopní samostatnej obživy a mali o to aj záujem, či možnosti.
Šťastím v nešťastí pre mnohých bol príchod alternatívnych služieb … ak niečo priniesol napríklad Uber, tak zamyslenie zodpovedných nad absurdnosťou platnej právnej úpravy. Či inou absurdnosťou, spojenou s poskytovaním rôznych druhov sociálnych dávok ľuďom, ktorí sú schopní vlastnej obživy, majú o to záujem a majú na to aj prostriedky.
Prelomovým sa stal rok 2017 a problémy, spojené s poskytovaní m služieb Uberu. Konečne sa niekto zamyslel nad absurdnými požiadavkami zákona, a hlavne nad slobodou podnikania. Je predsa nezmyslom, aby sa pomocou zákona ochraňovali zisky vybraných podnikateľských subjektov. O tom, kto na trhu lepšie uspeje, by mala rozhodovať kvalita služieb a cena, nie ?
V apríli 2017 prišli zástupcovia SaS s návrhom na zmenu zákona, ktorý by opäť nastolil normálny stav – teda, nech si zákazník vyberie, koho služby bude využívať a akú cenu je ochotný zaplatiť. Dnes máme máj 2018 a vyzerá to tak, že sa čoskoro dostane do reálneho života právna úprava, ktorá opäť nastolí v doprave stav, ktorý bol kedysi bežný – živnostenský list, taxameter (a pokiaľ dôjde aj k obnoveniu nepravidelnej prepravy, nebude potrebný ani taxameter). Dokonca sa uvažuje o alternatíve výpočtu ceny za prepravu digitálnou cestou, čo tiež vyzerá reálnejšie (a určite aj objektívnejšie, nebude dopravca nikoho voziť po krkahájoch, aby zarobil), keďže tento spôsob býva obvykle previazaný s navigáciou.
V tomto prípade sa dá konštatovať jediné – ak dôjde k pozitívnej zmene a novelizácii predmetného zákona, tak veľkou zásluhou SaS. A za to im treba rozhodne – poďakovať.,
(Aj tak ich voliť nebudem ….) 😜