Svoje životopisy doručujte do kancelárie súdruha Žinčicu. P.S. Prikladajte aktuálne fotografie, pokiaľ je to možné, v triezvom stave.
Tak by mohol znieť inzerát na úrade práce. Z reprezentatívnej funkcie prezidenta sa stala obyčajná pracovná pozícia, ktorú môže získať ktokoľvek – bývalý stranícky aparátčik, niekdajší verný stúpenec Mečiara, turista, alebo majiteľ cestovnej kancelárie, ktorý má dostatok na založenie nadácie, ale primálo na zamestnanie kvalitného účtovníka, ktorý by nemusel posielať záplavu opravákov daňovým úradníkom.
Prezidentom by mala byť všeobecne známa a uznávaná osobnosť. Ako to už v demokracii býva, osobnosti sú na prekážku … niekto povedal, že každý kráľ má svojho šaša, akurát demokracia kráľa nemá, ale klania sa – šašovi. A tak vyzerá aj celá spoločnosť. Najmä tá slovenská, o ktorej si pred voľbami neustále hovoríme – horšie to nebude a vždy nakoniec poznáme, ako sme sa mýlili. Sotva si niekto dovolí konštatovať, že nemôžeme klesnúť hlbšie, než sme padli počas funkčného obdobia A.Kisku. Moralistu, ktorý vidí porušovanie pravidiel a klam
… len u tých druhých ….
Funkcia prezidenta sa ocitla na úrovni pozície manažéra hypermarketu. Akurát je namiesto tovaru na každej polici kohosi záujem. Na vrchole pyramídy záujmy našich fiktívnych spojencov, potom hľadanie cesty na porazenie príliš úspešného nepriateľa a nakoniec ? Kdesi na konci dostane občan záplavu krásnych a prázdnych rečí … kedysi sa mohli na voľby prezidenta mohli tešiť aspoň väzni, ktorým obvykle niečo odpustil a skrátil ich zaslúžené tresty.
Ale aj to je už minulosť, pretože naši “vyvolení” kresťania spájajú odpustenie len v súvislosti s vlastnými záujmami, a aj z aktu milosrdenstva urobili obyčajný kšeft, aby si mohli verejne pomasírovať svoje ego.
Kto bude budúcim prezidentom Slovenska ? Vôbec na tom nezáleží, pretože doteraz každému by najlepšie svedčalo meno – NIKTO. A niektorým by pristalo aj písmeno Š na konci zmieňovaného slova.