Nikto nespochybňuje, že menová reforma v roku 1953 poškodila národ v bývalom Československu. Sotva sa však mohla a môže porovnávať s následkami politickej vlastizrady z roku 2004 a ekonomickej po roku 2009.
Zlodej ukradol, politik predal. Zlodeja si nikto nevolí, ale politika áno. Smutné je, ak ten druhý je voleným funkcionárom, avšak povahou – zlodejom. Zlodejom toho, čo mal spravovať po tých, ktorí vybudovali.
Máme najrôznejšie formy zlodejov. Už klasickou a tolerovanou formou zlodeja je človiečik, ktorý zbiera funkcie ako na bežiacom páse, a tvrdí, že hoci má deň len dvadsaťštyri hodín, on nemá problém s plnením povinností na miestach, ktoré sú od seba vzdialené stovky kilometrov. A ešte drzo žiada potlesk verejnosti za to, že rozdal na charitu to, o čo verejnosť predtým – okradol.
Vyššou formou je zlodej-charakter. Slušne uzná, že má veci z lupu, ale úctivo žiada o rozhodnutie oficiálnych orgánov o povinnosti vrátenia ukradnutého. Možno nevie čítať … alebo nerozumie písanému textu, keď žiada o prikázanie povinnosti, vyplývajúcej zo zákona ? Nevedno …
Špeciálnou formou je na Slovensku – nájomný zlodej. Kradne pre iných … odprace miliardu, a sám má len skromnú chatrč s bazénom. Pre istotu obkolesenú vysokým múrom, aby nikto nevidel, v akých zúfalých pomeroch musí žiť. Viete, koľko euráčov treba na čistenie bazéna, alebo leštenie mercedesov či bavorákov ?
Buďte radi, že také starosti nemáte. Niečo iné je slovenský unikát – zlodej … intelektuál. Ten vás najprv okradne a potom si schváli odmenu za to, ako dobre urobil. A nakoniec ešte prefíkane žiada, aby ste mu verili, pretože možno aj kradne, ale menej ako tí ostatní. Skvelé, nie ?
Veru, máme na Slovensku rôzne odrody zlodejov. Niektorí kradnú peniaze, iní myšlienky. A to pobúrenie, keď na ich zlodejinu upozorníte … aj filmové hviezdy blednú závisťou pri pohľade na ich výkony. Niektorí sa sťažujú na drzosť oponentov, vyvracajúcich ich klamstvá, iní dokonca podávajú súdne žaloby, aby ochránili svoju povesť čestného občana, ktorý má len omylom ruky strčené do vreciek iných.
A tie slovenské právne kuriozity … chcelo by to múzeum …
Nedávno prebehla médiami správa, že pestovateľ trávy v črepníku dostal za svoje zásluhy o zadymený pohľad na svet odmenu – šesť rokov na účet štátu, vrátane ochranky. Koľko by mal asi dostať niekto, kto verejne vykrikuje – voľte toho Fera, ten bude kradnúť menej, ako Jano … alebo bude menej klamať.
A nakoniec ? Súdiac podľa vývoja na Slovensku sa budú kontrolovať aj rodné listy, pretože niektorí “občania” sú schopní kradnúť aj – na matrike. Už im nestačia vily a bazény z nakradnutého, či kúpené akademické tituly alebo záplavy verejných funkcií, už závidia občanovi aj to jediné, čo dostane pri narodení bezplatne – poctivé meno.
Možno preto, že z ich vlastných menoviek kvapká bolesť a sklamanie tých, ktorých okradli … niektorí skúšajú meniť kabáty a menovky, ale márna sláva … lajno smrdí v každom obale, aj tom najkrajšom. Aj keď niektorí veria, že stískajú v hrsti – smotanu.