Vlastný záujem a plné vrecko stoja nad všetkým. Pri čítaní článku o osude detskej ozdravovne v Železnom sa mi dvíhal žalúdok. Neprosperovala, personálne sa nevyužívala podľa svojich možností a tak skončila.
Kto asi tak môže za to, že sa ozdravovňa nevyužívala v rozsahu možností, ktoré poskytovala ? Kto asi tak môže za to, že je dnes v žalostnom stave ? Štát je zlý vlastník, kričia demokrati … ktorí tento štát dokonale rozkradli a zničili za necelé štvrťstoročie, a vrhli celý národ do postavenia jeho predkov, žijúcich kedysi pred stáročiami a padajúcich … na panskom.
Štát je fiktívna osoba, a rovnako aj ministerstvo zdravotníctva, ktoré “veľkodušne” prenechalo chátrajúcu ozdravovňu nemocnici v Banskej Bystrici. Fiktívni však nie sú zamestnanci ministerstva, ani predstavitelia štátu. Majú konkrétne mená a mali by aj niesť zodpovednosť za škody, ktoré svojou (ne)činnosťou spôsobia.
Ministerstvo nemá financie na prevádzku a údržbu, ale banskobystrická nemocnica ich mať bude ?
Alebo bude skôr pre ozdravovňu prestupnou stanicou ku skutočnému majiteľovi, kde bude (akoby zázrakom) prosperovať ? Alebo skončí ako neďaleké kúpele v Korytnici, ktoré sú dokonalou ilustráciou súčasného režimu ? Vládnutia kleptokracie ?
Za zločiny proti štátu a národu, alebo za korupciu padajú v Číne hrdelné tresty. Osud klenotov Slovenska, ktoré skončili v žalostnom stave, dokazuje bez akýchkoľvek pochybností, že nulová tolerancia voči tým, ktorí škodia štátu a národu – je namieste.
Ako by dnes vyzerala ozdravovňa v Železnom, kúpele v Korytnici alebo iné, zdevastované zariadenia na Slovensku, ak by sa nedbanliví služobníci štátu museli obávať tvrdých represií ?