Pri pohľade na sieť predajní FaxCopy nepochybujem, že R.Sulík bol schopný podnikateľ. Avšak ako politik nestojí za fajku dymu. Navyše, chýba mu trochu súdnosti, aby pochopil realitu večného korunného princa s názvom SaS, kde je povestným kameňom v topánke – on sám.
Politika si vyžaduje viac, než podriadenosť “spoločnému” záujmu podľa predstáv Berlína a Paríža, prezentovaných pod falošným dáždnikom Bruselu. Minimálne si vśak vyžaduje znalosť historických faktov, a hlavne schopnosť objektívneho pohľadu – tak na minulosť, ako aj súčasnosť.
Ak sa pozrieme na správanie dnešných neochvajných zastáncov “blahodárneho” pôsobenia EÚ a NATO v spojení s osudom Slovenska, sú ešte horší, než niekdajší komunistickí aparátčici, verne slúžiaci socialistickej vlasti. Sotva sa môžeme diviť, však u niektorých začínajú profesné spomienky až po roku 1989.
Sulík nechápe, že pokoj na starom kontinente je podmienený hľadaním ciest, ako spolupracovať bez ohľadu na vnútropolitické dianie. Rusko je veľmocou po všetkých stránkach, či sa to niekomu páči, alebo nie. Ignorovanie tohto faktu vždy viedlo k nepokojom na starom kontinente. Iste, niektorým veľmociam nepokoj vyhovoval, pretože vždy prinášal nádej na rozšírenie impérií. Dnes však žijeme v 21.storočí a akýkoľvek konflikt, či honosne označené vydieranie niekoho, kto sa v zásade správa rovnako, ako jeho kritici – je nezmyselný.
Pokiaľ majú elity problém so správaním Ruska, nech si to riešia vo vlastnej réžii, nie na úkor národov.
Politik obvykle konflikt vyvolá, ale bojujú a trpia obyčajní ľudia. Naopak – iniciátori konfliktov sú obvykle v závetrí a čakajú, ako sa všetko skončí.
Oficiálna rétorika Bruselu či NATO trápi len ľudí, ktorí nemajú vlastný názor, alebo poslušne preberajú názor tých, čo platia. Pravidlá majú zmysel vtedy, ak ich rešpektujú všetci. Pokiaľ platia výberovo podľa toho, kto a akou mocou disponuje, je zbytočné sa nimi riadiť. Politik má slúžiť záujmu vlastného národa a štátu. Pokiaľ to nevie, alebo nechce – nemá právo na verejnú funkciu.
Krym je priamym politickým následkom Kosova. Rozdiel je len v tom, že Rusko nebombardovalo Ukrajinu, ako USA bývalú Juhosláviu, aby získalo priestor na vojenskú základňu v Európe. Na Kryme ruská základňa bola, a ktokoľvek veriaci v jej obsadenie za nemého prizerania Kremľa, nemôže byť úplne pri zmysloch. Nehovoriac o provokáciach vo forme vojenských cvičení, odohrávajúcich sa v tesnej blízkosti ruských hraníc. Svojho času viedli provokácie podobného druhu, na inom mieste a v inom čase, k vypuknutiu I.svetovej vojny.
Ak chceme nájsť priame hrozby pre mier a pokoj v Európe, nie je to ťažké objaviť – hlavnou hrozbou je NATO v súčasnej podobe a pod vedením J.Stoltenberga, ktorého vystupovanie a rétorika nemajú ďaleko od J.Goebbelsa. Nehovoriac o tom, aký je skutočný charakter aliancie, ktorá má od obrannej veľmi ďaleko … stačí sa pozrieť na správanie Turecka a USA.
Ak to R.Sulík nechápe, nemá čo robiť v politike. Pretože účty za chyby politikov platia národy. Práve v politike platí staré a známe – kto robí zmluvy s čertom, nech sa nediví, keď sa zobudí v posteli s diablom.
Príčinou sankcií proti Rusku nie je Krym, ale zúfalý stav európskej a americkej ekonomiky, a jednou z posledných nádejí “vyspelého” Západu, bojujúceho s krachom konzumnej spoločnosti, je ovládnutie nerastných zdrojov a trhu v Rusku.