Sme ľudia a ľudia sú tvor omylný. Smutné však je, ak sa omylu dopustíme len preto, aby sme vyhoveli nejakému želaniu alebo znížili tlak, ktorý na nás dolieha.
Voči násiliu akéhokoľvek druhu by mala platiť zásada nulovej tolerancie, a tvrdých trestov, aby osud páchateľov dostatočne odradil každého, kto by sa chcel uberať v ich šľapajach. Na druhej strane jediným spôsobom, ako nastoliť právo a poriadok, je rešpektovanie právnych noriem aj v situáciách, ktoré sa napriek dobrému úmyslu obrátia proti nám.
Trestný poriadok hovorí jasnou rečou – presne definuje podmienky, za akých môže/má byť páchateľ trestného činu vzatý do väzby, alebo vyšetrovaný na slobode. Presnejšie, hovorí o tom §71 Trestného poriadku. Z neho (zjednodušene) vyplýva, že páchateľ trestného činu môže byť vzatý do väzby, ak je dôvodná obava, že sa bude vyhýbať úkonom trestného konania, mariť jeho priebeh, hrozí mu vysoký trest, alebo je predpoklad pokračovania v trestnej činnosti.
V prípade vraždy v Bratislave by sa v spojitosti s uvalením väzby dalo uvažovať o obavách z vyhýbania sa úkonom trestného konania pre hroziaci vysoký trest. Dalo …
Predpokladám (neviem isto), že voči páchateľovi bolo vznesené obvinenie zo zabitia podľa §148 Tr.zákona. Dolná sadzba sú tri roky odňatia slobody, horná dvanásť rokov. Dalo by sa dôvodne predpokladať, že uvalenie väzby na základy obavy z vyhýbania sa úkonom v trestnom konaní alebo úteku, je odôvodnené.
Prokurátor však rozhodol inak. V zmysle platných právnych noriem je povinný posudzovať všetky okolnosti, za ktorých došlo ku spáchaniu skutku, a teda aj okolnosti v prospech páchateľa – napr.jeho doterajší spôsob života. Nie som prokurátor, ale z môjho pohľadu boli dôvody na uvalenie väzby dostačujúce. Nestalo sa … a páchateľ sa ocitol na slobode.
Jednou vecou je chyba prokurátora, inou jej náprava ďalším, dosť pochybným rozhodnutím.
V zmysle Tr.poriadku môže byť za rovnaký skutok opätovne rozhodované o väzbe, ak páchateľ naplnil svojím konaním znenie §71. Ak teda marí konanie, vyhýba sa úkonom, ovplyvňuje svedkov alebo pokračuje v trestnej činnosti. Za iných okolností je rozhodovanie o opätovnej väzbe za rovnaký skutok neprípustné.
Páchateľ je dnes vo väzbe, verejnosť tlieska promptnému zásahu generálnej prokuratúry. Realitou je však procesná chyba, ktorá môže viesť k tomu, že páchateľ nebude odsúdený, pretože uvedenou chybou bol vykonaný neprípustný zásah do jeho práv. Čo bude hovoriť verejnosť, ak tento detský prešľap zachráni páchateľa pred spravodlivým trestom ? A čo budú hovoriť polovzdelanci v oblasti práva, absolventi treťotriednych univerzít, ktorí vyvolávajú svojimi nahlúplymi komentármi primitívne vášne, aby naplnili svoje politické sny ?
Ak si jeden prokurátor zaslúži trest za prepustenie na slobodu, potom si niekto iný zaslúži trest za opačné rozhodnutie. V niečom je však rozdiel … kým u prvého sa dá hovoriť o nepremyslenom rozhodnutí, nezodpovedajúcom povahe trestného činu, u druhého sa dá priamo uvažovať o protizákonnom rozhodnutí … právny názor alebo právny paškvil ? Pat a Mat by sa rehotali, až by ich dusilo … pri pohľade na našich “odborníkov” …