… sa nevedia ako ľudia aj správať. Hovoriť o netolerancii spoločnosti k menšinám, pretože došlo k brutálnemu zločinu – je neslušné, nepoctivé a zavádzajúce.
Ak už naozaj chceme rozoberať postoj spoločnosti voči menšinám, mali by sme sa zaoberať tým, čo tento postoj formuje a prečo sa medzi nami nájdu aj ľudia, ktorí majú “krvavé” oči, sotva zhliadnu niekoho, kto je zreteľne odlišný od ostatných. Neraz začne všetko obyčajným pocitom krivdy.
Napríklad rozdielnym prístupom úradníka k príslušníkom väčšina a naopak – menšín. Prvý si musí všetko odchodiť a vybaviť sám, neraz sa cíti ako piate koleso na voze, ba nejeden úradník v človeku cielene vyvoláva pocit viny za to, že si vôbec dovoľuje prísť a uplatňovať svoje zákonné práva. V prípade druhého úradník rýchlo a bez rečí vybavuje, aby ho ani náhodou nemohli obviniť z diskriminácie, alebo zanedbania povinností. Pocit krivdy u prvého sa ešte zväčší, ak ako poctivo pracujúci a rôzne poplatky platiaci občan nemá nakoniec nárok ani na zlomok toho, čo dostane – napríklad notorický poberateľ sociálnych dávok, ktorému sa nechce pracovať, alebo sa vlastnou vinou dostal do situácie, že o jeho služby nejaví nikto záujem.
Koľko podielu majú na údajnej nevraživosti voči médiám politické elity alebo médiá ? Možno by sa dalo povedať, že im patrí kráľovský podiel ….
V detstve nás učili, ako život chodí. Kto napríklad rozbil loptou okno, musel za svoje (často neúmyselné) konanie niesť aj zodpovednosť … niekto rozbil prasiatko, iný dostal pár nerátaných od otca. Ako vysvetliť niekomu, kto bol od detstva vedený k zodpovednosti, že má niesť aj zodpovednosť za konanie iných, ba dokonca má platiť aj ich účty ? Prečo by mal obyčajný Slovák, ktorý celý život poctivo pracuje a plní si svoje povinnosti, prispievať na náhradu škôd, spôsobených darebákmi, ktorí kdesi vo svete vyvolali vojny, spôsobili utrpenie ľudí a zničili krajiny ? Skúste mu odôvodniť, prečo ho na jednej strane bude doslova opľúvať spoločnosť, ak by si náhodou neplnil vyživovaciu povinnosť, ba dokonca ho môžu aj uväzniť, a na druhej strane sa od neho žiada, aby bol solidárny s vrahmi a vojnovými zločincami, a prispieval na škody, ktoré svojím konaním spôsobili iným národom … dokážete mu odpovedať na otázku, prečo nie je aj s ním niekto solidárny, keď si neplní svoju zákonnú povinnosť ? Vari je horší, než vrah a vojnový zločinec ? Súdiac podľa dnešných spoločenských pravidiel – je horší bez akýchkoľvek pochybností.
Opýtajte sa slovenského podnikateľa, ako sa cíti … poctivo si plní povinnosti, rešpektuje zákony, živí ľudí a napriek tomu je podľa postoja štátu – menejcenný. Kdejaký zahraničný pobehaj dostane oveľa viac, než domáci … ako sa má cítiť ? Nehovoriac o tom, že kolotoč výhod a rôznych odpustkov sa krúti stále rovnako, a všetky straty, ktoré s tým súvisia, nakoniec skončia na pleciach domácich. Prečo ? Čím si zaslúžili tento macošský prístup štátu ?
Osobitnou kategóriou sú politickí darebáci, dehonestujúci národ svojimi oslavnými výkrikmi, ako dobre sa máme, pretože „investori“ našli na Slovensku lacnú pracovnú silu. Prečo dávame týmto bezcharakterným sviniam, ktoré si za naše poplatky a dane bahnia a krochkajú od slasti – moc nad našimi životmi ? Prečo im prispievame na luxus, aby z nás verejne robili na všetko ochotných žobrákov ? Čo vedia o poctivej a tvrdej práci ? Nič …
Nepochybne je pravdou, že všetci máme svoje chyby … nie nadarmo sa hovorí, že niektorí si navzájom závidia aj – rakovinu. Ale pokiaľ nejaký škrabák z pochybného média, hlboko zapichnutý konča chrbtovej kosti tvrdí, že spoločnosť sa správa neprijateľne voči menšinám, len vyvoláva negatívne vášne a navyše klame. Spoločnosť, presnejšie slovenská spoločnosť – nemá žiadny problém s menšinami, len celkom prirodzene reaguje na vývoj. A pokiaľ niekto neustále fackuje spoločnosť právami menšín, nemôže sa diviť rastúcemu znechuteniu – diskriminovanej a vydieranej väčšiny. A niet divu, že sa nájdu aj ľudia, ktorí situáciu nezvládnu a pre nedostatok prirodzeného intelektu sa uchyľujú k agresívnemu správaniu – či už vo verbálnej, alebo fyzickej rovine. Rozhodne ich však nemôžeme pokladať za obraz spoločnosti, ale mohli by sme ich pokladať za ilustráciu zvrátenosti súčasnej doby.