… však ide predsa o moc a peniaze, a tam je každý nápad na zmanipulovanie voliča dobrý, aj keby bol akokoľvek hlúpy, či dokonca zvrhlý. A tak sa ide obnoviť niečo, čo sa kedysi honosne nazývalo – ideovo-politické vzdelávanie.
Rozdiel bude v tom, že sa nebude vyučovať o ideách komunizmu a komunistickej strane, ale o spolku s názvom EÚ, teda európskej únii, pričom podstata bude rovnaká – mladej generácii sa budú sadiť do hláv „kaleráby“ o tom, akým významným prínosom je pre Slovensko členstvo v spolku, ako by nám bolo zle, ak by sme v tomto spolku neboli a bude sa neochvejne tvrdiť, že aj v pozícii malého člena máme vplyv na to, čo sa na Slovensku udeje – čo sa v Bruseli rozhodne …
Mnohí si pamätáme, ako kedysi vyzeralo IPV a hlavne aj to, kto na podobných „podujatiach“ vystupoval, „vzdelával“ dorastajúcu generáciu a čo všetko sa vtedy dokázalo povedať s úplne vážnou tvárou. Kdesi na začiatku sme sa po prvých podujatiach podobného druhu mnohí rehotali, až nám slzy tiekli. Smiech však prešiel vo chvíli, keď sme zistili, akým neblahým vplyvom sa na našom štúdiu prejavuje pohŕdanie spomínanou formou politického „čundra“, keďže niektorí fanatici (alebo skôr kariéristi) dôsledne sledovali, kto a ako sa k danej forme „vzdelávania“ stavia a ochotne donášali na správne miesta. Inak, určite nebude náhoda, že nejeden z nich zastáva aj dnes vysoké postavenie, hoci jeho intelektuálna výbava by mohla byť nedostatočná aj pre dážďovku, ale to je o niečom inom, však ?
Zdá sa však, že s oddaným postojom voči ideám Bruselu je to vážne a mocní európskeho sveta sa boja pohľadu do vlastného zrkadla. Alebo sa jednoducho boja o svoje korytá, ktoré mnohí z nich získali pohotovým obrátením kabáta začiatkom 90.rokov. Napokon … ak sa pozriete na niektoré životopisy, možno vás zarazí, že začínajú práve v 90.rokoch, hoci niektorí nositelia už dávno prekročili 60.rok života. Náhoda ? Kdeže …
Takže – aký vplyv má Slovensko na rozhodovanie v Bruseli ? Neviem, aká úžasnosť sa bude učiť na hodinách IPV (pretože o nič iné nejde), ale reálne rovnaký, ako prd blchy na smerovanie hurikánu. Štát, ktorý nemá vlastnú menu, ktorého vlajka visí na rovnakej úrovni ako kus látky „dobrovoľného“ spolku, ktorého legislatíva je podriadená legislatíve „dobrovoľného“ spolku … nie je samostatný štát, je to v podstate forma gubernie alebo pašaliku, nazvite si to, ako len chcete. Dnes žijeme v modernej forme niekdajšieho rakúsko-uhorského impéria, len (zatiaľ) nemusíme biť čelom o zem pred šľachtickými rodinkami. Ono … čo dnes nie je, neskôr môže byť.
O slobode názoru alebo slova svedčí najlepšie fakt, že odporcovia spoločného európskeho domu sú trvale dehonestovaní, označovaní rôznymi hanlivými slovami, často dávaní do pozície nepriateľov všetkého a všetkých. Dnešnú dobu dokonale ilustruje plošné a prakticky neobmedzené sledovanie národov a komunikácie, čo sa elegantne skrýva pod dáždnikom boja proti terorizmu. Boja proti zločincom, ktorí majú nielen meno a tváre, ale aj minulosť – a tá býva v nejednom prípade (iste len náhodou) tesne spätá s tými, ktorí dnes proti nim volajú do boja pod spoločnou vlajkou. Klasickým príkladom by mohol byť niekdajší svetový terorista č.1 U. bin Ládin … a nielen on. Určite nebude náhoda, že on a jemu podobní schádzali zo sveta rôznymi spôsobmi, a nikto nejavil záujem, aby boli postavení pred riadne súdy … čo ak by povedali niečo nevhodné, no nie ? Všetkého priveľa škodí, nehovoriac o pravde.
Málo platné … v dobe voľného prístupu k rôznym informáciám je manipulácia s ľuďmi a ich názormi ťažká. Dnešné mienkotvorné médiá sa oveľa viac, než kedykoľvek predtým podobajú niekdajším ideologickým plátkom, slúžiacim propagácii komunizmu a jeho myšlienok. V snahe o propagáciu prínosov demokracie sa stali demokrati tvrdšími cenzormi, než komunisti. Náhoda ? Kdeže … korene sa predsa nezaprú.
Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, či chceme, aby naše deti deformovali rovnakým spôsobom, ako sa snažili kedysi deformovať nás. Možno by sme sa mali zamyslieť nad tým, ktoré rozhodnutia z Bruselu boli pre nás naozaj prínosom, a ktoré naopak – stratou. A mali by sme si klásť množstvo otázok … napríklad, akým prínosom sú pre nás príspevky na neobrábané polia, a kto vlastne z tejto absurdnosti profituje. Kto profituje z výstavby plechovíc na najúrodnejšej slovenskej pôde a prečo sa nikto nepokúša oživiť opustené priemyselné podniky … otázok by sa našlo mnoho a odpovede by neraz neboli príjemné.
A odpoveď na otázku, prečo dnes volajú demokrati po obnovení modernizovanej formy ideovo-politického vzdelávania ? Vychádzajme z ich dlhoročného tvrdenia, že socializmus a komunistická diktatúra padli, pretože to ekonomicky nezvládli. Pohľad na dianie v EÚ (Taliansko, Španielsko, Portugalsko, Grécko …) jasne dokazuje, že ekonomická potemkinova dedina v podaní Bruselu sa rozpadá a tak prichádzajú zúfalé riešenia … napríklad vymývanie mozgov v štýle, že cisár je síce nahý, ale šaty nepotrebuje, lebo je teplo … možno, ale niekomu začína byť aj bez šiat poriadne … horúco …