Ak niekto túži pripomenúť nedostatok toaletného papiera, mandarínok, banánov, kontroly na hraniciach či devízové prísľuby … nemusí plytvať časom. Po bezmála troch desaťročiach je zbytočné mudrovať, prečo nebolo …
Nakoniec, aj tak sú to len taľafatky. V prípade vyššie spomenutých vecí zamrzelo, ale dalo sa prežiť aj bez toho. Napokon … vlastného ovocia sme mali viac než dosť, nie ? Ale …
Najbližšia poliklinika bola dve zastávky autobusu … dnes bezmála tridsať kilometrov. Nemocnica na dohodenie kameňom, sotva tristo metrov. Dnes … ako poliklinika. Vlak … desať minút chôdze … dnes nechodí. Do práce mali mnohí päť-desať minút … dnes mnohí dlhé hodiny a končia na týždňovkách.
Neboli sme okres a okres sídlil o tridsať kilometrov ďalej. Dnes sme okres a vybavujeme … tam, kde aj predtým. O tridsať kilometrov ďalej. Doma máme EČV a občianske … ale mali sme vlastné mlieko, maslo, zemiaky alebo čierny chlieb bol naozaj čierny, nielen zafarbený. Dnes máme … no nič, čo by bolo naše a vlastné. Aj ten chlieb … škoda reči.
Nerozoberajme ďalej. Však máme otvorené hranice, nie ? Taký dôchodca, čakajúci štyri-päť hodín pred nemocnicou na sanitku, tým musí byť doslova nadšený, nie ?
Pokrok vidieť … už nekonečnè rady pred obchodmi, teraz sa presunuli tam, kde nebijú do očí – k lekárom. Ale mandarínok či banánov je dosť, tak prečo sa trápiť, nie ? Obchody máme preplnené značkovou elektronikou, niektorá dokonca prežije o pár rokov záruku. A tie obchody, priam pretekajúce oblečením, nájde sa dokonca aj také, čo prežije sezónu a nezanechá po sebe vyrážky alebo plesne na nohách.
Ale treba objektívne priznať, že dnes už naši dôchodcovia nemusia závidieť svojim zahraničným rovesníkom, konečne aj oni majú na cestovanie. Vstanú napríklad o štvrtej ráno, aby boli o pol šiestej v čakárni u lekára a šťastne zvierali v dlaniach číselko, znamenajúce ich poradie, a mohli tak s nadšením privítať oznámenie, kde a kedy sa musia dostaviť na súvisiace vyšetrenia. Turistika ako vyšitá … však niektorí absolvujú aj dvesto kilometrov. Síce nie jarných, ale na tom nejako nezáleží.
Niet nad zodpovedné hospodárenie. Akurát niektorým asociálom občas vŕta v hlave, ako to tí komunisti robili, že mali napríklad lekára, školu, škôlku či nemocnicu na každom kroku, a napriek tomu hospodárili vyrovnane – hoci nezodpovedne. A zodpovedne hospodáriaci nemajú nič, mnohé rušia a rozpredávajú, pričom sa tešia ako malé deti, budú mať vyrovnaný rozpočet a konečne pokojne zaspávať – na dlážke v prázdnom byte … nejaké bosoráctvo, nie?