Sloboda je stavom mysle, ktosi povedal. A mal v mnohom pravdu. Súdiac podľa výrokov “osobností”, ktoré sú nám denne predkladané ako vzory spoločnosti, nejeden väzeň je slobodnejší, než všetky spomínané “celebrity” …
Peniaze sú potrebné pre život, ale život nie je o peniazoch. Ak však začne byť (len) o peniazoch, z ľudí sa stávajú vystrašené kreatúry alebo jednoducho otroci mamonu. Nezaujíma ich nič a nikto, len vlastný prospech a ani si neuvedomujú, že časom je každý bezdomovec slobodnejší, než oni.
Ktosi napísal, že festival Pohoda nie je festivalom politickej piesne, ale hlasom slobody. Hlasom slobody ? A ktorej slobody ? Slobody zvrhlých sexuálnych praktík, alebo moralizovania ľudí, ktorí si nevidia pod nohy ? Ak niekto vydáva neartikulované pohyby a škreky za volajúci hlas slobody, asi má veľmi nízky prah vnímania rozdielov medzi umením, a niečím, čo je aj prirovnaním ku gýču doby a spoločnosti urážkou – pre slovo gýč.
Chcem, aby moje deti vyrastali v slušnej a dobre spravovanej spoločnosti … napísal ktosi iný.
Krásna myšlienka, ktorej slová sa pri pohľade na stav dnešnej spoločnosti krútia v záchvatoch rehotajúcej sa zlomyseľnosti, ktorá medzi jednotlivými kŕčmi zo seba vykašliava iné slová – o čom to vlastne točíš ? Zle spravovaná spoločnosť poznala zdravotnícke zariadenia aj v strediskových obciach, pravidelnú dopravu aj do poslednej diery, a napriek tomu dokázala vyrovnane hospodáriť … v zodpovedne a dobre spravovanej spoločnosti musia obyvatelia z okresného mesta cestovať sedemdesiat kilometrov na pohotovosť do iného okresu, a radujú sa, že im niekto hodí pár eur na Vianoce vo forme žobračenky ? Pravda, radujme sa … však dnes máme dostatok hajzeľ-papiera a mandarínok, a to je dôleźité, nie ? Čo budú asi tak hovoriť bardi slobody, keď budú mať sedemdesiatku na krku, a budú sa potiť niekde na tesnej chodbe nemocnice, úpenlivo čakať na poradie a dúfať, že vystresovaný a unavený lekár im dokáže poskytnúť všetko potrebné ?
Alebo si svoju predstavu slobody v poznaní jej skutočnej hodnoty strčia do fajky …
Hlas slobody … čo to vlastne je ? Pre niekoho peniaze a pokrytec, recitujúci falošné myšlienky vo funkcii, ktorú už mal dávno opustiť. Pre niekoho iného sú hlasom slobody ulice, zaplavené hlukom džavotajúcich detí, usmiati a zdraví, spokojní ľudia, či lúky zaplavené lúčmi ranného slnka …
Hlas slobody je na Slovensku udusený od čias, keď štát stratil svoje základné znaky, a s národnou vlajkou visí na jednej úrovni zdrap modrej látky … hlas slobody zmĺkol vo chvíli, keď sa cudzí záujem stal dôležitejší, ako nesúhlas národa.
Hlas slobody sa stratil, keď sa lajno na polici v hodvábnych pančuchách začalo tváriť, že je – krémeš …