Bol by presne tým, čo potrebuje Slovensko od svojho vzniku. Skutočnou osobnosťou v kresle prezidenta.
Mohol by byť vzorom, kto a ako má reprezentovať štát a národ. Príkladom, že prezident má spájať a nemá rozdeľovať. Mohol by byť konečne tým prezidentom, na ktorého by bol národ bez ohľadu na politické presvedčenie – hrdý.
Ktosi sa má inde opýtal, ako alebo skôr koho si viem predstaviť ako prezidenta. M.Hubu si predstaviť viem. Aj napriek tomu, že s nejedným jeho názorom či pohľadom na svet nesúhlasím. Napriek všetkému vyžaruje z neho prirodzená autorita. Niečo, čo sa nedá kúpiť, naučiť, proste to musí mať človek vrodené.
Určite má nedostatky … podotkol kamarát, keď prišla reč na voľby prezidenta.
Kto ich nemá ? Podstatné je vedieť, ako s vlastnými nedostatkami žiť. Ako z nich urobiť prednosti a využiť ich pre zlepšenie života. Všetko sa jednoducho nedá napraviť, a tak s tým treba žiť. Aj vtedy, ak je to nepríjemné.
V mojich očiach má M.Huba len jednu chybu …
Je príliš skromný a slušný, a preto … možno … nekandiduje. Škoda … v zástupe sprostých, nadutých a nesmierne sebavedomých, by v účasti jeho osobnosti zažiarila nádej … možnosť, že konečne bude prezidentom Slovenska osobnosť, no hlavne – Človek …