Dobrá nálada síce nevyrieši všetky problémy, ale dokáže nasrať toľko ľudí, že stojí za to si ju udržať. (Jan Werich)
Zrnko pravdy na výroku velikána českého filmu asi bude. Dobrá nálada naozaj nazlostí nejedného, hlavne vtedy, ak si ju udržíte aj v ťažkých chvíľach. Napokon, smiech je najlepší liek na všetky trampoty života, nie ?
Často a rád sa smejem. Najlepšie sa však zabávam sám na sebe, hlavne vtedy, keď dokážem triviálne problémy riešiť neuveriteľne komplikovane. Ba priam nezmyselne, ale slovami klasika – človek sa učí celý život, len hlupáci do skončenia drania školských lavíc. No, ale to je o niečom inom, však ?
Dobrej nálady nie je nikdy dosť. S úsmevom na perách, ale aj v srdci sa všetky problémy javia ľahšie, tak akosi bezvýznamne. S dobrou náladou sú na smiech aj ľudia, priam zaplavení nenávisťou k tým, ktorí neuveria ich falošnému obrazu. Nečudo, že sa potom uchýlia ku komickým snahám, medzi ktoré patrí aj zúfalé hľadanie identity “nepriateľa”, aby sa mu mohli pomstiť …
Ale sami povedzte … ako môže ublížiť človek, ktorý je denne zmietaný nenávisťou a zlobou, ublížiť niekomu, kto má večné dobrú náladu ? Nijako …
Dobrá nálada je dar … dar života, v ktorom každý od narodenia speje ku koncu, teda smrti. Klasik by povedal, že na svet prichádzame smrteľne chorí, pretože každý život ukončí zubatá.
Ale kým sa tak stane, mali by sme byť veselí, nie ? Však naša dobrá nálada a smiech robia svet krajším aj pre tých ostatných … dokonca aj tých, ktorí márne blúdia v temnote vlastnej slabosti, a nevedia si užívať každý deň, každú minútu či sekundu života. Však svet je krásny, nie ?
Ktosi povedal, že sa budem vyškierať aj na vlastnom pohrebe … neviem, ale niečím som si istý – kto nevie brať život s dobrou náladou v srdci, je mŕtvy dávno predtým, ako ruka matrikára napíše do knihy dátum skonu. Pretože nikdy … nežil.