Môžeme si myslieť o Mečiarovi čokoľvek a môžeme hodnotiť ústavu z 1.septembra 1992 z akéhokoľvek pohľadu – stále to bude základný dokument štátu.
Bez ohľadu na nedostatky a dobu, v ktorej vznikla, nikto to nezmení. A základný dokument by mal požívať prirodzenú úctu. Iste, očakávať od ľudí, ktorí pri každej možnej i nemožnej príležitosti vykrikujú, že sú Európania a potom Slováci, sa vo vzťahu k tomuto dokumentu – nedá veľmi ćakať.
Patrím medzi tých, ktorým sa hovorí – federalisti. Nikdy som sa netajil tým, že som nesúhlasil s rozdelením Československa, a hlavne som nesúhlasil so spôsobom, akým k rozdeleniu došlo. Práve to druhé pokladám za dôvod, prečo nielen Mečiar mal stáť pred súdom. Napriek tomu si Ústavu SR vážim, pretože je základným dokumentom štátu a pokladám úctu voči tomuto dokumentu za úplne prirodzenú. A to aj napriek mnohým, neraz nepremysleným a doslova účelovým zmenám, ktorými počas krátkej doby prešla.
Propagandistický článok v denníku SME, ktorý označuje Deň Ústavy SR za zbytočný sviatok, len dokresľuje dlhodobý stav média, a ľudí, ktorí už dávno zabudli na svoje korene.
Áno, plne chápem, prečo mnohým tento sviatok vadí a je doslova tŕňom v oku. Nech sa pozerám na Mečiara akokoľvek nevraživo, pokladám čoraz viac pravdepodobné, že za obdobie prvého štvrťstoročia samostatnej republiky bude jediným politikom, ktorý dostane aj napriek mnohým prešľapom prívlastok – štátnik.
Môžem s tým byť nespokojný, môžem sa voči tomu i búriť, ale nezmením to. Po skončení jeho éry prišli do vedenia štátu len ľudia, ktorí pohotovo a doslova na zapísknutie splnili akýkoľvek príkaz zo zahraničia, bez ohľadu na to, či mal alebo nemal pozitívny dopad na občanov Slovenska. Výsledkom činnosti týchto ľudí bolo napríklad bombardovanie Juhoslávie, jedného z mála tých, ktorí sa nás otvorene zastali v auguste 1968 nielen zastali, ale mnohým občanom bývalej ČSSR aj pomohli s odchodom do krajín za bývalou železnou oponou. A treba otvorene povedať, že Mečiar by sa na niečom podobnom nebol ochotný podieľať.
Kto si nectí základný právny dokument SR, bez akýchkoľvek pochýb nemá v mojich očiach ani úctu k slovenskému štátu a národu. Nemá úctu ani k tomu, čo znamenajú slová – vlasť, nezávislosť … nemá úctu ani k symbolom nezávislého štátu … a nemožno sa diviť, s akou ľahkosťou tancuje nad zlatým teľaťom európanstva …. pretože jeden (bez mena, a cti)
…. poslúži každému … ak zaplatí …