Jednoznačne stojím za názorom, že štát má slúžiť prospechu národa. Ale hlúpe nápady do tejto kategórie – nepatria.
Začnime vlakmi – zadarmo. Aká je realita tejto “pokrokovej” myšlienky ? Majú ich zadarmo všetci, ktorí žijú v oblastiach, pokrytých železničnou prepravou. Takí obyvatelia Krupiny, Dudiniec alebo Banskej Štiavnice – majú smolu. Niet vlaku, niet zadarmo. Ale dane platia rovnaké, žiadne úľavy za služby, ktoré nemôžu dostať.
Obedy bezplatne ? Ďalšia nezmyselnosť. Budú na ne prispievať aj tí, ktorí nedostanú nič. Áno, so solidaritou súhlasím, ale nemala by byť vo forme realizácie čohokoľvek, čo a kde koho “pred voľbami” napadne. Ako “funguje” solidarita, vidíme aj v zdravotníctve. Ľudia, ktorí si svoje ochorenia nespôsobili, si často rôzne pomôcky musia platiť zo svojho, aby solidárne prispeli alkoholikom, feťákom a gamblerom na liečenie diagnóz, ktoré si spôsobili sami.
Takže … ako s tými obedmi ?
Súdruhovia, obedy neboli zadarmo ani za totáča. Aj vtedy sa platilo, ale primerane – a bola aj kvalita na stoloch. S predraženými alebo nahlúplymi projektami stravovania (viď projekt Magnólia, záložka A.Kedar a spol.) sa začalo až po prevrate, keď si niektorí chytráci povedali, že najlepšie sa zarába (alebo kradne) tam, kde zaznie slovo – musí. A človek, teda aj dieťa – jesť musí.
Ak už teda chce niekto “pomáhať” (čo v prípade politika znie skôr smiešne), tak nech to má hlavu i pätu – napríklad znížením príspevku na obedy v kombinácii s daňovou úľavou. Napríklad znížením príspevku rodiča na obed – navrhol by som sumu 0,33€/obed formou priamej platby a zbytok by sa doplatil z daní, ktoré zaplatili rodičia školopovinných detí.
Nebolo by to férovejšie ? Férovejšie voči všetkým ? Alebo si ideme nahovárať, že aj necelých sedem eur mesačne za obedy je neprijateľných ? Pretože pri troch deťoch by rodič zaplatil toľko, ako dnes platí – za jedno.