Nad straníckym modelom liberálov sa dá zamyslieť i začudovať. Nad slovami R.Sulíka nemá zmysel ani jedno – skôr by malo vyvolávať zamyslenie niečo úplne iné, ale o tom inokedy.
Členstvo v SaS je za odmenu, ale okresným “predsedom” môže byť aj kandidát, ktorý nie je členom.
Nad podobným modelom sa dá zasmiať so slzami v očiach. V skutočnosti pôsobí tento model vo vzťahu k liberálnemu klubu (za odmenu) úplne inak. Ako barlička, pomáhajúca zbaveniu sa zodpovednosti, ak sa niečo prevalí. Súčasné mlčanie ostatných opozičných strán pri detvianskych omyloch liberálov je v ostrom kontraste s tým, ako tesne po voľbách vykrikoval I.Matovič v diskusnej relácii Markízy na margo podobného omylu v prípade národniarov.
Z pohľadu bežného voliča však na mňa pôsobí liberálny model straníckych štruktúr úplne inak. Ako dymová clona, ktorá má maskovať skutočnosť, že liberálny klub je v skutočnosti uzatvoreným elitárskym klubom, kde nie je plánom rozširovať sa, a ani budovať stranícke štruktúry v regiónoch, ak by si to náhodou nejaká právna norma (na základe odmietaných návrhov A.Danka z SNS) – vyžadovala. Dymová clona, ktorá má o.i. zabrániť aj tomu, aby mohol ktokoľvek ohroziť pozície členov súčasného vedenia SaS, no najmä R.Sulíka.
Vo svetle zvláštneho “dizajnu” regionálnych štruktúr liberálov vyzerajú aj odchody jeho bývalých najbližších spolupracovníkov úplne inak.
Na tom, či bude alebo nebude Sulík opätovne kandidovať na post europoslanca, vôbec nezáleží. Jeho postoje sú až príliš čitateľné a neraz sa menia podľa potreby. Čo je u iných neprípustné, často vykladá u seba či svojej strany ako akceptovateľný postup. Model – oni to robia úmyselne, my sme sa len pomýlili – má už tak hlboko vžitý, že ani nevníma jeho naivitu. Nečudo, že aj pri najväčších prešľapoch SMER-u a R.Fica by volebný potenciál liberálov nezaplnil ani Bratislavu.
Sám sebe samému, len nikomu inému …
Predstava, že by mal byť klub liberálov základom alternatívnej vlády je ešte desivejšia, ako pokračovanie cirkusu Fico a kto sa pridá. Ego účastníkov podobného karnevalu je tak obrovské, že ich reálne schopnosti sa len zahanbene krčia kdesi pri jazýčku topánok. A tam niekde sú aj korene pravidelných volebných prehier, alebo statusu úspešne druhých.
Oni nechcú pracovať pre národ, stačí im vládnuť …