Súhlasím s názorom, že väčšina médií hľadá na objednávku rôzne informácie, aby mohla škandalizovať vybraných politikov. Ale …
Vynechajme z problému média a univerzitu. A ponechajme si len slovo občan.Pridajme k nemu slová volič a daňový poplatník. A spojme ich so slovami volený zástupca a verejný funkcionár. Prečo ? Hneď vysvetlím.
Verejný funkcionár je platený z peňazí daňových poplatníkov, ktorí sú zároveň voličmi a občanmi. A tí, ktorí prispievajú na jeho mzdu, majú právo na informácie, ale aj kontrolu. Kontrolu činnosti funkcionára, alebo vysvetlenie pochybností, ak nejaké počas jeho funkčného obdobia vzniknú. A verejný funkcionár by mal vedieť kedykoľvek odpovedať na akúkoľvek otázku zo strany daňových poplatníkov.
Je nepochybné, že “prácou” slovenských médií nie je obvykle hľadanie pravdy, ale skôr manipulovanie s verejnou mienkou. Potvrdzuje to obsah médií alebo aj diskusie, ktoré sú niekde zakázané, inde zase sterilné (diskutovať môžu len ľudia so správnym názorom). Napriek tomu by mal verejný funkcionár zniesť väčší tlak na svoju osobu, ako ktorýkoľvek občan. Daňový poplatník má právo vedieť, koho živí.
Tak, ako pokladám za nemiestne rôzne výzvy na akademickej pôde, pokladám aj za nemiestne, aby sa verejný funkcionár a dokonca ústavný činiteľ bránil proti otázkam zo strany verejnosti vyhláseniami o trestno-právnej dohre.
Ako si to vlastne predstavujete ? Chcete, aby orgány činné v trestnom konaní stihali osobu, ktorá sa opýta na niečo, čo jej nie je jasné ? Alebo na niečo, čo jej akosi nedáva zmysel ?
Áno, v inom blogu som aj konštatoval, že postup médií pokladám nielen za nesprávny, ale aj zákerný. Nikdy sa nesnažia konať zákonným spôsobom, vždy sa len snažia plaviť na vlne intríg a nepokoja, ale to sotva zmeníme. Pri čítaní obsahu nejedného mienkotvorného média si pravidelne hovorím, že kódexy novinárov nie sú potrebné, aj tak sa všetci správajú inak.
Neviem, mám dosť spolužiakov, ktorí absolvovali univerzitu a získali rôzne akademické tituly. Niektorí sú na svoje diplomové či iné práce hrdi, iní sa pobavene uškrnú nad tým, čo kedysi vytvorili ako študenti, hoci neskôr spoznali život … úplne inak.
Nepochybujem, že média dokážu zneužiť čokoľvek. Dokonca aj prekrútiť, však sme toho denne svedkami. Ale aj novinár je daňovým poplatníkom a občanom. Takže má tiež právo na otázky … ako aj odpovede. Má právo na pochybnosti … a politik je zamestnancom štátu, teda občana a daňového poplatníka. A občan-daňový poplatník má právo vedieť, koho zamestnáva … a rovnako má aj právo na pochybnosti.
Nikto a nikým nie je nútený k výkonu verejnej funkcie. Ak sa však pre jej výkon rozhodne, musí akceptovať aj fakt, že sa ocitne pod drobnohľadom verejnosti a mediálnym tlakom. Najmä vtedy, ak nemá správnu politickú orientáciu podľa našich “mienkotvorných” médií. Je to daň za pôsobenie vo verejnom živote.
Skúste sa preto zamyslieť, ako občan a právnik, ako by ste sa cítili v pozícii daňového poplatníka, ak by ste od voleného funkcionára a dokonca ústavného činiteľa žiadali nejakú informáciu, a on by reagoval vašim spôsobom. Asi by ste neboli spokojný … a vaše pochybnosti by skôr rástli.