… pominie aj fantazmagória o strane odborníkov. Čím viac verejných vyjadrení prichádza, tým viac vytŕča slama … z liberálnej čižmy.
Čítajúc výroky exministra Galka na adresu poslanca Glváča som si v duchu gratuloval, že som nepadol do rovnakého omylu ako niekoľko mojich známych, ktorí dali v dobrej viere hlas strane “odborníkov”. Nevábne pôsobiace bahno čoraz viac pohlcuje všetky tvrdenia, ktorými sa kedysi hrdil Liberálny dom. Aspoň sa ukazuje o niekoľko dôvodov viac na komplexné upratovanie slovenského politického javiska, ktoré by za nehodné svojho brlohu pokladal aj – tchor.
Verejné vybľakovanie o tom, kto a aký je zlodej, klamár, podvodník … bez dôkazov, bez právoplatných rozhodnutí, nie je už ničím iným, než dehonestovaním povesti ustanovizne, akou by mal byť parlament. Mal, ale nie je. Správanie poslancov čoraz viac poškodzuje jeho (aj tak pošramotenú) povesť. A dáva čoraz viac dôvodov na zamyslenie, akým spôsobom zaistiť, aby nemohli poslanecké mandáty spadnúť do náruče ľuďom, ktorí nie sú schopní ani vystupovania na primeranej úrovni.
Ako hovorieval niekdajší profesor, nedostatok vzdelania sa dá nahradiť, ale nedostatok prirodzenej inteligencie – už nie.
Ale súhlasím s tvrdením o strachu. No nemajú ho len v SMER-e, čoraz viac sa prejavuje aj na správaní jeho kritikov – či už sú to poslanci opozície, alebo aj prezident. Čoraz viac sa ukazuje, že kauza Kočner má oveľa hlbšie korene, než by sa zdalo. A týka sa mnohých, len možno každého iným spôsobom. Navyše sa nedá poprieť, akým spôsobom sa vyplavujú aj iné veci, ktoré nesúvisia s Kočnerom, ale súvisia s mnohými politikmi. Ak by sme sa začali len pýtať na pôvod vzdelania politikov, čo sa dnes používa najmä vo vzťahu k predsedovi parlamentu, možno by sme zažili ešte množstvo prekvapení.
Napokon, nejeden z našich poslancov žije v právnom bezvedomí. Ale všetci chcú budovať … právny štát. Ak by to nebolo trápne, bolo by to smiešne. Lenže – už dávno to nie je na smiech. Všetko má však svoje príčiny, aj zlostné alebo skôr agresívne správanie politikov.
Pretože správanie dvoch kohútov na jednom smetisku má viac spoločných dôvodov. Ak v jednom prípade sa dá hovoriť o začiatku konca dlhoročnej dominancie a pobytu pri moci (SMER-SD), v druhom prípade je to niečo podobné, len sa to dá nazvať ako – koniec ilúzie o získaní moci (SaS). Čoraz viac sa ukazuje – SMER nedokáže obnoviť svoj potenciál, a naopak – SaS žiadny potenciál, blížiaci sa niekdajším číslam SMER-u – nemá.
Čoraz viac vidieť, že Slovensko čaká hlboká kríza, ktorá kedysi postihla našich susedov spoza rieky Moravy a dá sa nazvať jednoducho – striedanie vlád, predčasných volieb a hádok …
A tak pod horlivými výrokmi o slušnom Slovensku vytŕča aj niečo iné – napríklad podstata toho, prečo sa tak zúrivo bránili mnohí proti zmene zákona, súvisiacej s menovaním sudcov ústavného súdu. Už dnes vedia, že dosiahnutie ústavnej väčšiny pre (ich) kandidátov by bolo prakticky vylúčené. Obsadzovanie funkcií v politike je o všetkom možnom, ale málokedy o odbornosti. Skôr je to o naplnení vlastných záujmov a niekedy aj o “poistkách” do budúcnosti. Jeden nikdy nevie … poznáte ?
Keď bahno opadne z (liberálnej) čižmy, možno bude nakoniec – deravá … a možno bude na nej väčšia diera, ako na tej – patriacej SMER-u. Uvidíme …